Duševné zdravie sa nedá vyriešiť naraz
Keď stojíte pred prekážkou, ktorá sa zdá neprekonateľná, predstavte si ju ako slona. Aj ten najväčší sa dá zjesť po častiach. Podstatné je sústrediť sa vždy len na ďalší malý krok. Na konci cesty malých krokov je zdolanie celej prekážky, aj tej najväčšej.
Táto metafora sa používa pri pracovných projektoch, štúdiu, splácaní dlhov či pri riešení náročných životných situácií. Podobne hovoria aj slovenské príslovia: trpezlivosť ruže prináša, aj dlhá cesta sa začína prvým krokom.
Až 80 percent Slovákov zažilo duševnú nepohodu
Metaforu so slonom využila platforma psychologickej pomoci Hedepy, ktorá v uliciach Bratislavy rozmiestnila nafukovacie slony ako symbol problému, o ktorom sa často mlčí.
Prieskum ukázal, že 80 percent Slovákov už zažilo duševnú nepohodu, ktorá im zasiahla do bežného života. S odborníkom ju riešilo len necelých 20 percent a viac ako polovica respondentov sa ju snažila zvládnuť sama.
Až 43,8 percenta Slovákov zažilo duševnú nepohodu, ktorá im zasiahla do práce, školy či starostlivosti o rodinu, viackrát v živote. Ďalších 36,1 percenta takúto situáciu zažilo raz alebo dvakrát.
Viac ako polovica respondentov (56,1 %) uviedla, že svoje problémy riešili výhradne sami. Rozhovor s partnerom, rodinou alebo priateľmi pomohol 46,2 percenta ľudí. Pomoc odborníka vyhľadalo len 19,4 percenta respondentov.
Rodina, zdravie, peniaze
Podľa prieskumu stoja za duševnou nepohodou konkrétne životné situácie. Najčastejšie ide o rodinné problémy (31,4 %), zdravie blízkych (30,9 %) a finančné či existenčné starosti (27,9 %). Objavujú sa aj partnerské problémy, úmrtie blízkej osoby, pocity tiesne, paniky alebo strachu, osamelosť či pracovný stres.
Obava z reakcie okolia
Najčastejšou bariérou pri hľadaní pomoci je obava z reakcie okolia (25,8 %). Takmer štvrtina ľudí sa obáva, že bude pre druhých na príťaž. Až 17 percent respondentov uviedlo, že o svojich ťažkostiach nemajú s kým hovoriť.
Slováci sa o duševné zdravie starajú najmä vedomým oddychom a časom pre seba (48,7 %), koníčkami (42,9 %) a športom (32,9 %). Sedenie s odborníkom uviedlo len 6,8 percenta respondentov.
Prečo mlčíme, keď nám nie je dobre
Psychologička Andrea Fejová hovorí, že za mlčaním je najmä stigma. „Dlhé roky tu fungovalo nastavenie, že problémy si má človek riešiť doma a ideálne ich zvládnuť sám. S tým súvisí aj veľký strach z toho, ako budem vnímaný, že budem slabý, neschopný alebo pokazený,“ uvádza.
Ak človek svoje psychické problémy dlhodobo nerieši, situácia sa podľa nej nezačne sama zlepšovať, skôr sa postupne komplikuje. Telo aj psychika sa vyčerpávajú, klesá schopnosť robiť rozhodnutia a hľadať riešenia.
Pre odbornú pomoc podľa Fejovej neexistuje pravidlo, kedy je už dosť zle. Pomoc je v poriadku aj preventívne, najmä keď sa situácia dlhšie nehýbe napriek vlastnému úsiliu.
Pri otváraní témy s blízkym odporúča začať cez seba a konkrétnu situáciu, bez hodnotenia druhého, napríklad: „Všimla som si, že sa posledné obdobie trápiš a mám o teba starosť.“ Kľúčová je trpezlivosť a konzistentná prítomnosť, nie jednorazový rozhovor.
