Biskup František Trstenský na skúške morálky slovenského kresťanstva
Nová správa od Konferencie biskupov Slovenska týkajúca sa postupu blahorečenia Jána Vojtaššáka, významného biskupa zo Slovenska, opäť otvára dôležité témy a otázky týkajúce sa slovenského kresťanstva a jeho dedičstva. Vojtaššákova minulosť, mimoriadne komplexná a zložitá, nás núti zamyslieť sa nad jeho dedičstvom a jeho vplyvom na spoločnosť, v ktorej žijeme.
Ako teológ a kňaz mimo cirkevnej služby cítim potrebu kriticky priradiť k historickým udalostiam, ktoré formovali naše dejiny. Viera by nemala stáť v protiklade s kritickým pohľadom na svet, práve naopak, obidve tieto zložky by mali existovať v symbióze. Čiernobiele videnie reality nám zoviera naše chápanie a znemožňuje nám uvedomiť si pestrosť, s ktorou je svet stvorený.
Niektorí predstavitelia cirkvi sa snažia banalizovať Vojtaššákovu minulost, bez ohľadu na jeho zložitú históriu v súvislosti s ľudáckym režimom a arizáciou židovského majetku. Práve táto jeho „druhá tvár” by mala byť predmetom diskusie, pretože proces blahorečenia nie je len cirkevná záležitosť, ale aj zrkadlom morálnej vyspelosti našej spoločnosti a kresťanských hodnôt, ktoré by sme mali hájiť.
Generačná výmena a výzvy slovenského kresťanstva
Na osobe biskupa Františka Trstenského môžeme sledovať potenciál na generačnú výmenu v slovenskom kresťanstve. Ako jeden z najvzdelanejších slovenských biskupov, predstavuje Trstenský nový prístup a zmenu pohľadov, ktoré sú potrebné pre posun slovenských cirkvi a náboženských spoločenstiev smerom k modernej dobe.
Avšak opäť vychádza na povrch otázka: Prečo je pre nás také ťažké objektívne a spravodlivo zhodnotiť životný príbeh Jána Vojtaššáka, bez pridávania rôznych nátlakov na jeho svätorečenie? Jeho osud odráža slovenské tragédie 20. storočia. Na jednej strane stojí jeho utrpenie vo väzeniach komunistického režimu, na druhej jeho aktívna práca pre ľudácku vládu, čo zostáva komplikovanou kapitolou v jeho živote, ktorú musíme brať do úvahy pri hodnotení jeho dedičstva.
Zložitosti spolupráce s ľudáckym režimom
Ján Vojtaššák sa stal jedným z priekopníkov slovenského biskupstva už v roku 1921, kedy bola založená nová demokratická Československá republika. Paradoxne, zatiaľ čo mu bolo umožnené viesť cirkev, neskôr ako podpredseda Štátnej rady prispieval k legitimizácii autokratického režimu, ktorý pošliapal demokratické princípy. Jeho antisemitizmus nie je otázkou osobného názoru, ale historickým faktom, ktorý je nevyhnutné preskúmať a zohľadniť pri každej diskusii o jeho osobe.
Prvý dôkaz tejto jeho činnosti je dokument, ktorý som mal možnosť vidieť, kde žiada o prevod židovského majetku na Spišské biskupstvo. Tento list, podpísaný biskupom Vojtaššákom v novembri 1941, odhaľuje tieň jeho spolupráce s úradmi a spôsobom myšlienkového prístupu, ktorý ho viedol k tomuto rozhodnutiu. Takéto histórie nesmieme zabudnúť a nemali by sme ich ani bagatelizovať, pretože sú základom pre správne porozumenie cirkevných a verejných procesov v našich súčasných dejinách.
Záver: Kritická refleksia našich hodnôt
Vojtaššákovo blahorečenie, ak k nemu dôjde, bude musieť prejsť dôkladným a komplexným hodnotením. Jeho história a dedičstvo musí byť súčasťou širšej diskusie o slovenských hodnotách, morálke a o tom, ako chceme, aby súčasné a budúce generácie vnímali našu históriu. Ako kresťania a občania spoločnosti, musíme sa postaviť k minulosti čelom a prijať ju v celej jej zložitosti, aby sme mohli budovať lepšiu budúcnosť.


