Česká kultúrna obec žiada vládu o stiahnutie novej kultúrnej politiky
V oblasti českej kultúry vyvolal nový dokument o Štátnej kultúrnej politike na roky 2026 – 2030 vášnivú diskusiu. Profesionálne organizácie, inštitúcie, spolky a platformy v oblasti kultúry adresovali otvorený list českému kabinetu, v ktorom žiadajú jeho stiahnutie. Dôvodom ich protestu je nesúhlas s netransparentným spôsobom, akým bol dokument pripravený.
Podľa ich vyhlásenia sa vytvorenie novej kultúrnej politiky uskutočnilo bez účasti verejnosti a samotný proces bol riadený hovorkyňou ministerstva kultúry Barborou Šťastnou. Takýto prístup je považovaný za zásadné porušenie princípov transparentnosti vo verejnej správe, obviňujú tiež vládu z plytvania verejnými prostriedkami a znižovania schopnosti štátu vykonávať demokratickú politiku. Signatári otvoreného listu zdôrazňujú, že návrh kultúrnej politiky má zásadný význam, pretože ovplyvňuje financovanie kultúrnych aktivít v objeme desiatok miliárd korún a dotýka sa životov viac ako 220 000 ľudí pracujúcich v kultúre.
Minister kultúry Oto Klempíř sa vyjadril, že na dokument nie je dôvod meniť jeho podobu, aj keď obdržal viaceré kritické názory. Tvrdí, že kultúrna politika je vypracovaná na základe konkrétnych opatrení, ktoré vláda chce uskutočniť, vrátane rozpočtových priorít a legislatívnych zmien, pričom účinnosť týchto opatrení bude vyhodnocovaná každý rok.
Klempíř dodáva, že vláda má právo a povinnosť určiť svoje vlastné priority kultúrnej politiky a byť zodpovedná za hodnotenie svojich činov na konci volebného obdobia. Zároveň je možné predkladať pripomienky k novej Štátnej kultúrnej politike počas prebiehajúceho medzirezortného pripomienkového konania, ktoré sa uzavrie 11. augusta, pričom odborná verejnosť môže zasielať svoje názory až do 25. augusta.
Na druhej strane prezident Kultúrnej a kreatívnej federácie Jakub Bakule varoval, že pripomienky zaslané v poslednej chvíli sa môžu považovať za formu legitimizácie materiálu, ktorý bol vytvorený bez potrebnej transparentnosti. V otvorenom liste tiež signatári žiadajú zverejnenie detailov ohľadom procesu prípravy dokumentu, vrátane informácií o nákladoch na personál a ľudí, ktorí sa podelili o zodpovednosť za jeho vytvorenie.
Legitimita rozporu o novej kultúrnej politike sa tak stáva predmetom debaty nielen v oblasti kultúry, ale aj vo verejnej správe na celonárodnej úrovni. Kritici sú presvedčení, že súčasná verzia dokumentu odráža nedostatok komunikácie a participácie, ktorá je nevyhnutná pre tvorbu efektívneho a reprezentatívneho politického rámca v oblasti kultúry.
