Čas rozhoduje o živote pacientov
V digitálnom veku, kde technológie hrajú kľúčovú úlohu v medicíne, je rýchlosť diagnostiky a liečby vzdialená od luxusu, ale práve naopak – stáva sa nevyhnutnosťou. Jozef Rosina, biofyzik a dekan Fakulty biomedicínskeho inžinierstva na Českém vysokém učení technickém v Prahe, sa vo svojom pôsobení snaží zdôrazniť, aké dôležité je skrátiť čas medzi prvým podozrením, vyšetrením a začiatkom liečby, najmä v prípadoch, ako sú nádory alebo cievne mozgové príhody.
Nové technológie v medicíne
Rosina sa zaoberá tým, ako moderné zobrazovacie metódy a počítačové technológie prenikajú do každého aspektu lekárskej diagnostiky a liečby. V rozhovore sa uvádza, že práve variabilita technológií znamená pre medicínu obrovský pokrok, avšak ich implementácia a efektívne využitie si vyžaduje čas a odbornú pripravenosť zdravotníckych systémov. S technológiami, ako je gama nôž, sa lekári dostávajú na nový level liečby, ktorý dokáže zásadne ovplyvniť kvalitu života pacientov.
Spolupráca medzi odborníkmi
Dôležitou súčasťou Rosinovho prístupu je aj úzka spolupráca medzi lekármi a biomedicínskymi inžiniermi. Vzájomná komunikácia a pochopenie odborného jazyka medzi týmito profesiami sú kľúčové pre úspešnú integráciu nových prístrojov a metód do praxe. Rosina sa zameriava aj na vývoj prístrojov a ich prispôsobenie pre pacientov, pričom príklady jeho praxe zahŕňajú modely srdca vytvorené na základe individuálnych pacientových anatomických špecifík.
Vzdelávanie v oblasti AI a zdravotnej starostlivosti
Fakulta pod jeho vedením otvára nový študijný program zameraný na umelú inteligenciu v zdravotníctve. Tento program má za cieľ pripraviť budúcich odborníkov na výzvy, ktoré prinesie digitalizácia a automatizácia v zdravotníckej sfére. Rosina zdôrazňuje, že takýto program nie je len o technológii, ale aj o etických aspektoch, ktoré sú kľúčové pri aplikácii AI v medicíne.
Výzvy a ambície do budúcnosti
Professor Rosina sa snaží pretransformovať spôsob, akým je zdravotná starostlivosť poskytovaná na Slovensku, a to najmä v súvislosti s diagnózou rakoviny, kde je jho cieľom skrátiť čas čakania pacientov na vyšetrenia. Odporúča, aby sa liečba začínala najneskôr do dvoch týždňov od podozrenia, keďže každý deň môže mať rozhodujúci vplyv na výsledok liečby.
Tento prístup je len jedným z mnohých príkladov, ako sa technológia a medicínska prax prepletajú, aby sa zabezpečila kvalitnejšia a efektívnejšia starostlivosť pre pacientov. V súčasnosti je zrejmé, že budúcnosť medicíny leží vo vzájomnej interakcii rôznych odborov a skrátení časových rámcov medzi diagnostikou a liečbou.
