Jelšavská škola sa pustila do boja proti absenciám
V základnej škole v Jelšave sa vedenie rozhodlo čeliť alarmujúcemu fenoménu absencií, ktorý sa medzi žiakmi s rómskym pôvodom stal naozaj naliehavým problémom. Riaditeľka Andrea Houšková podrobne objasňuje, ako sa stratégiami na znižovanie vymeškaných hodín, ktoré sa predtým zdali takmer beznádejne, snaží vybudovať dôveru medzi rodinami a uľahčiť prístup detí do školy.
Príčiny absencií sú hlboké a zložité
Riaditeľka zistila, že mnohé matky žiakov, ktorí žijú vextrémne chudobných podmienkach, majú tendenciu neposielať svoje deti do školy, najmä ak rodina nemá dostatok financií na raňajky alebo desiaty. „Dieťa len ťažko vydrží v škole a bude sa učiť, keď je hladné,“ tvrdí Houšková. Tento zložitý sociálny problém si škola uvedomila až po zvýšení absencií detí po pandémii covidu, čo viedlo k drastickému nárastu vymeškaných hodín až na dvojnásobok.
Zavedenie konkrétnych opatrení
V reakcii na túto situáciu škola zaviedla sériu opatrení. Medzi ne patrí poskytovanie bezplatných desiat a zriadenie základného šatníka, z ktorého si rodiny môžu požičať oblečenie. Taktiež bol implementovaný farebný „dochádzkový semafor“, ktorý vizuálne znázorňuje rodičom stavy absencií ich detí, vrátane neospravedlnených hodín. Tento systém pomáha rodičom lepšie pochopiť, akým spôsobom absencie ovplyvňujú vzdelanie ich detí.
Úspechy a výzvy v boji proti absencii
Po zavedení týchto opatrení sa škole podarilo za dva roky znížiť počet vymeškaných hodín o takmer 30 000, čo predstavuje pokles o tretinu. Riaditeľka považuje tento úspech za dôkaz toho, že pozitívne prístupy a ústretovosť zo strany školy môžu viesť k zmene. Spolupráce s rodinami sa ukázala ako kľúčová, pričom riaditeľka sa osobne zamerala na budovanie dôvery.
Kontrast s prísnejšími opatreniami
V súvise s činnosťami jelšavskej školy odborníci poukazujú na absurdnosť plánov sprísniť sankcie za absenciu, ako navrhuje minister práce Erik Tomáš. Ten by napríklad chcel zaviesť odobratie prídavkov na dieťa pre rodiny, ktorých deti sa pravidelne nezúčastňujú školských vyučovaní. Analytička Michaela Bednárik však kritizuje tento prístup s tým, že skôr ako zaostrovať na sankcie, by sa mali využiť lepšie dostupné možnosti, ktoré sa osvedčili ako v Jelšave.
Reflexia a budúcnosť
Na záver, je dôležité zamyslieť sa nad tým, ako komplexné sú problémy absencií v školách a akú rolu zohráva sociálna situácia rodín. skúmanie reálnych príčin a implementácia pozitívnych a podporných systémov, ako ukázala Jelšava, by mali byť prioritou. Odmietnutie stereotypov a otvorený prístup k rodinám môžu viesť k zmene a výsledkom, ktoré podporujú vzdelanie detí v znevýhodnených podmienkach.
