Premiér Andrej Babiš: Otázka jeho formy a budúcej vlády
V súčasnosti je čoraz zjavnejšie, že bývalý český premiér Andrej Babiš sa nachádza v komplikovanej situácii. Jeho nedávne nápady, ako napríklad plán zrušiť deviate ročníky základných škôl, vyvolali medzi odborníkmi a verejnosťou značný skeptický ohlas. Minister školstva Robert Plaga ho označil za nekoncepčný a podporu jeho myšlienky zamietol, zatiaľ čo učitelia a rodičia si vydýchli, keďže rušenie deviatich ročníkov sa napokon nekoná.
Za znepokojujúce považujú situáciu aj niektorí analytici, ktorí si všimli, že Babišova orientácia v dôležitých otázkach je čoraz menej stabilná. Napríklad jeho vyhlásenie o náraste nezamestnanosti, ktoré označil ako nelogické a nespravodlivé, kontrastuje s jeho vlastným hlasovaním za zmenu Zákonníka práce, ktorá podporu nezamestnaných navýšila. Skutočnosť, že jeho vyjadrenie na túto tému pôsobí neinformovane, svedčí o jeho klesajúcej pohotovosti v otázkach, ktoré kedysi jasne chápal.
Okrem zapletenia sa do nepresných tvrdení sa na pracovných stretnutiach Babiš predáva ako čoraz neurovnaný. Jeho správanie sa na tlačových besedách mení a jeho odpovede sú častokrát agresívne, čím len komplikujú už aj tak napäté vzťahy s médiami. Pri rokovaniach sa Babiš čoraz viac odkláňa od témy a diverguje na nezmyselné detaily, ako napríklad na nedávnej konferencii, kde sa dostal aj k diskutovaniu o pôrodnosti v Uzbekistane.
Aj keď Babiš na prvý pohľad neprejavuje znaky fyzického úpadku, jeho myšlienkové procesy sa zdajú byť čoraz menej koherentné, a to vyvoláva otázky o budúcnosti jeho vládnutia. Napriek tomu, že stále zostáva v dobrej fyzickej kondícii pre svoj vek, jeho prístup k riadeniu a k rokovaniu o zásadných otázkach je čoraz viac namáhaný a plný rozporov.
Posledné udalosti naznačujú, že ak by sa jeho „sedliacky rozum”, ako sám hovorí, prevládol nad odbornými radami a racionalitou, mohol by to mať veľmi nepriaznivý dopad. Otázky vedenia hnutia ANO, ktorého je nositeľom, ostávajú otvorené. Systém, v ktorom operuje, nie je postavený na demokratických praktikách, ktoré by mu mohli poskytnúť odrazový mostík pre spochybnenie alebo zmenu jeho rozhodnutí. Takto je hnutie plne závislé od Babišových osobných rozhodnutí.
Vzhľadom na tieto okolnosti bude dôležité sledovať, ako sa situácia vyvinie a či Babiš dokáže rozpoznať potrebu zmien vo vedení. Jeho urputnosť a neochota k priznaniu vlastných chýb však naznačujú, že perspektíva zmeny nie je práve ružová.


