NATO plánuje posilniť svoje jadrové odstrašovacie schopnosti
Severoatlantická aliancia (NATO) sa chystá reagovať na rastúce bezpečnostné hrozby, najmä zo strany Ruska, a plánuje výrazne posilniť svoje jadrové odstrašovacie kapacity v Európe. Podľa správy agentúry DPA, existuje reálna možnosť rozmiestnenia ďalších amerických jadrových zbraní na území európskych spojencov. Tento krok potvrdzuje pokračujúce napätie v oblasti medzinárodnej bezpečnosti a potrebu zabezpečiť vojenskú silu v regiónoch ohrozených konfliktom.
Odborníci naznačujú, že Spojené štáty už mohli presunúť viacero modernizovaných bômb typu B61-12 na britskú leteckú základňu v grófstve Suffolk. V prípade ďalšieho zhoršenia situácie by sa podobné zbrane mohli rozmiestniť aj v Poľsku, vo Fínsku a v Litve, pričom sa týka najmä nestrategických jadrových zbraní určených na presné zásahy proti vojenským cieľom v blízkosti bojiska.
Po studenej vojne, keď došlo k masívnemu javovému odzbrojeniu, sa v Európe nachádza približne 100 amerických bômb B61-12 umiestnených v Nemecku, Belgicku, Taliansku, Holandsku a Turecku. Je však dôležité poznamenať, že presné počty a lokality rozmiestnenia týchto zbraní nie sú oficiálne zverejňované, čo vyvoláva otázky o transparentnosti a vzťahu NATO k liberálnej medzinárodnej politike.
Diskusia o rozšírení jadrových kapacít
Generálny tajomník NATO, Mark Rutte, sa vyjadril, že otázka umiestnenia ďalších amerických jadrových zbraní v Európe nie je vylúčená, avšak odrádza od komentovania podrobností. Tento prístup poukazuje na pružnosť NATO a jeho schopnosť prispôsobiť sa meniacej sa bezpečnostnej situácii.
Podľa odborníka Roberta Petersa z think tanku Heritage Foundation, by Spojené štáty mohli v priebehu nasledujúcich 24 mesiacov zásadne posilniť svoju jadrovú odstrašujúcu silu v Európe. Peters navrhuje, aby sa pridalo ďalších 100 až 150 nestrategických jadrových zbraní, pričom by bolo potrebné vybudovať nové úložiská v Poľsku a vo Fínsku.
Búranie historických paradigémov
Jim Stokes, bývalý riaditeľ NATO pre jadrovú politiku, považuje zavedenie nových typov jadrových schopností za vítané. Pripomína, že už v 80. rokoch, počas vrcholu studenej vojny, boli v Európe rozmiestnené rakety typu Pershing II a Gryphon. Stokes však zároveň varuje, že presun amerických jadrových zbraní bližšie k Rusku nemusí byť nevyhnutný, keďže ich nasadenie je možné aj zo západnej Európy.
Diskusie o európskom jadrovom dáždniku, ktorý aktívne podporuje Francúzsko, sa považujú za doplnkový prístup k americkej garancii bezpečnosti. Rutte vyjadruje presvedčenie, že americký jadrový dáždnik poskytuje najvyšší stupeň ochrany spojencov a že Európa by mala zvažovať tieto iniciatívy ako súčasť širšieho bezpečnostného rámca, nie ako náhradu existujúcich dohôd a strategických partnerstiev.
