Slovenské počítače pomohli k Nobelovej cene. Neutrína skúmajú aj naši fyzici
Belgický fyzik Francis Halzen získal nedávno Nobelovu cenu za výskum neutrín a za svoj prínos k vybudovaniu observatória IceCube na južnom póle. Medzi inštitúciami, ktoré sa podieľali na výpočtovom spracovaní dát z tohto projektu, sa objavil aj Ústav informatiky Slovenskej akadémie vied.
Hoci nešlo o priamu spoluprácu slovenských informatikov s Halzenom ani s fyzikmi, ktorí na ocenenom výskume pracovali, slovenský ústav poskytoval svoje výpočtové kapacity v rámci medzinárodnej siete prepájajúcej vedecké pracoviská.
„Podstatné je, že nositeľ Nobelovej ceny využil našu infraštruktúru. Je to pre nás pozitívny signál a potvrdenie, že má zmysel do nej investovať a že predstavuje dobrú cestu do budúcnosti. Pre náš ústav je to zároveň potvrdenie, že sa strategicky uberáme správnym smerom,“ hovorí Ladislav Hluchý, zástupca riaditeľa Ústavu informatiky SAV.
Neutrínam sa venujú aj fyzici na Slovensku. Jedným z nich je Blahoslav Pastirčák, samostatný vedecký pracovník z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Výskum pôvodu neutrín pomáha vedcom lepšie spoznávať vesmír. Predpokladá sa, že vysokoenergetické neutrína môžu vznikať napríklad v aktívnych galaktických jadrách, pri výbuchoch supernov, gama zábleskoch alebo zrážkach neutrónových hviezd.
Neutrína sa skúmajú pod vodou aj v ľade
Neutrínovou fyzikou vysokých energií sa na Slovensku zaoberajú dve pracoviská. Jedným z nich je Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde pôsobí skupina vedená Fedorom Šimkovičom, laureátom ESET Science Award 2020. Druhým pracoviskom je Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach, kde sa výskumu venuje aj skupina Blahoslava Pastirčáka.
„Simulácie sú v tejto oblasti extrémne dôležité, pretože signál, ktorý hľadáme, je mimoriadne vzácny,“ hovorí Pastirčák.
Neutrína sa často označujú ako „častice duchov“, pretože len veľmi zriedkavo interagujú s hmotou, a preto ich je mimoriadne ťažké detegovať. Vo vesmíre sa ich nachádza obrovské množstvo a neustále prechádzajú aj našimi telami, pričom väčšina z nich preletí bez akejkoľvek interakcie. Napriek tomu o mnohých ich vlastnostiach a kozmickom pôvode vieme pomerne málo.
„Sú výnimočné svojimi viacerými vlastnosťami,“ vysvetľuje Pastirčák. „Nemajú elektrický náboj, ich hmotnosť je veľmi malá. Istý čas sa myslelo, že je dokonca nulová, ale je len veľmi malá. Prechádzajú prostredím, vesmírom či hmotou prakticky bez interakcie.“
To je dôležité podľa Pastirčáka preto, lebo „z veľkej vesmírnej vzdialenosti nesú informáciu o tom, čo sa tam dialo, bez toho, aby tá informácia bola narušená“.


