Zelenskyj trvá na amerických bezpečnostných zárukách napriek nedôvere voči Trumpovi
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naďalej požaduje bezpečnostné garancie zo strany Spojených štátov. Stalo sa tak aj napriek tomu, že americká bezpečnostná politika sa od čias administratívy Joea Bidena výrazne zmenila. Biden o vojenských zárukách pre Ukrajinu nechcel ani počuť, súčasná americká politika je však v tomto smere iná.
Zelenskyj pripustil referendum o Donbase, a to za prísnych, no bližšie nešpecifikovaných podmienok, ak Ukrajina dostane spoľahlivé bezpečnostné garancie. Ide o ďalší ukrajinský ústupok oproti doterajšej akceptácii ukončenia bojov na súčasnej frontovej línii. Takýto scenár by znamenal, že viac ako 20 percent ukrajinského územia by na neurčitý čas zostalo pod ruskou okupáciou.
Tento úkrok súvisí s obrazom piatej vojenskej zimy, ktorá je podľa väčšiny analytikov vzhľadom na rozmlátenú energetiku vraj najkrutejšia. Ústupku predchádzalo vystúpenie dvojice Jared Kushner a Steve Witkoff, ktorá ako bezpečnostnú garanciu spomenula dokonca členstvo Ukrajiny v NATO. Ani tento ústupok však nezvyšuje šance na zmrazenie bojov či formálne prímerie.
Dôvodom nie je Trump, ktorému by vyhovovala akákoľvek dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou, teda aj proukrajinská, ale maximalistické požiadavky Kremľa. Ruské nároky zahŕňajú napríklad požiadavku nikdy nevstúpiť do NATO, nešpecifikované časti Záporožia a Chersonu či obmedzenú početnosť ukrajinskej armády. Moskva ich neopustí ani pre vágne očakávanie vlastníctva Donbasu, ktorý si zapísala do ústavy ako integrálnu súčasť Ruskej federácie.
Napriek Trumpovej nevyspytateľnosti Zelenskyj naďalej trvá na bezpečnostných garanciách USA. Otázkou zostáva, koľko memoránd, akým bolo Budapeštianske memorandum z roku 1994, musí byť podpísaných, aby im zodpovedný štátnik uveril. Odstrašujúca sila USA na Putina funguje, no dôveryhodnosť záruk zostáva pre Kyjev kľúčovou otázkou.


