Nemecko si v Deň národného smútku pripomína obete vojen a nacistického režimu
Nemecko si v nedeľu pripomína Deň národného smútku (Volkstrauertag), ktorý je venovaný miliónom ľudí zahynuvších v oboch svetových vojnách, ako aj obetiam nacistickej perzekúcie. Pri tejto príležitosti vystúpila predsedníčka Spolkového snemu (Bundestag) Julia Klöcknerová s výzvou na obranu demokracie.
„Demokracia nie je dedičstvom,“ povedala Klöcknerová. Podľa jej slov spoločnosť musí brániť demokraciu ako protilátku proti tyranii, lebo inak zanikne. „Demokracia zanikne, ak nebudeme naďalej dodržiavať jej sľub týkajúci sa základných práv a slobôd. Demokracia neznamená len to, že máme povolenie niečo robiť. Začína sa tam, kde cítime svoje vlastné záväzky,“ zdôraznila.
Podľa Klöcknerovej to platí o to viac v čase, keď sa vojna v Európe opäť stáva realitou. „Ľudia na Ukrajine každý deň riskujú svoje životy práve pre tento sľub. Hroby z minulosti i súčasnosti nás zaväzujú, aby sme prevzali zodpovednosť, ktorá presahuje samotnú spomienku, a konali rozhodne,“ dodala.
Pri príležitosti Dňa národného smútku prednesie v Bundestagu prejav aj rakúsky prezident Alexander Van der Bellen. V Európe zahynulo približne 250-tisíc rakúskych príslušníkov nemeckej armády. Mnoho Rakúšanov, ktorí boli po anšluse, anexii Rakúska nacistickým Nemeckom v roku 1938, nútení prijať nemecké občianstvo, je pochovaných na nemeckých vojenských cintorínoch.
Sviatok sa koná dve nedele pred prvým dňom adventu. Volkstrauertag bol pôvodne zavedený na pamiatku obetí prvej svetovej vojny. Prvá oficiálna spomienková slávnosť sa konala v roku 1922 v bývalom Ríšskom sneme v Berlíne za Weimarskej republiky.
Nacistický režim ho v roku 1934 zamenil za Deň pamiatky hrdinov (Heldengedenktag), ktorý sa vzťahoval iba na padlých nemeckých vojakov v prvej svetovej vojne. Heldengedenktag sa poslednýkrát oslavoval v marci 1945.
V roku 1952 bol Volkstrauertag opäť zavedený v bývalej Nemeckej spolkovej republike, pričom sa od tej doby zameriava aj na civilné vojnové obete. V dnešnej podobe bol prvýkrát slávený v roku 1952.
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vlani nariadil rozšírenie týchto spomienkových osláv. Teraz sú doň zahrnuté aj osoby, ktoré boli prenasledované počas národného socializmu. Okrem toho sa pripomínajú aj policajti, ktorí prišli o život pri výkone služby.


