Recyklované oblečenie nemusí byť ekologickejšie. Pri praní môže uvoľňovať viac mikroplastov
Syntetické alebo umelé vlákna sú dnes bežnou súčasťou šatníkov. Nekrčia sa, nežmolkujú, sú odolné voči praniu či oderom a prispôsobujú sa pohybu pri športe. Čoraz viac ľudí však upozorňuje na ich vplyv na životné prostredie a zdravie, pretože z umelých vlákien sa pri používaní uvoľňujú mikroplasty – častice menšie ako päť milimetrov.
Tie majú veľmi dlhú životnosť a môžu sa rozpadávať na ešte menšie častice. Vzhľadom na svoju veľkosť sa dostávajú všade – do vody, domácností aj vzduchu. Vznikajú degradáciou materiálov, v prípade oblečenia napríklad praním, a môžu sa ukladať v prírode aj v ľudskom tele.
Ako sa mikroplasty dostávajú do obehu
Z oblečenia sa mikroplasty uvoľňujú predovšetkým praním, pričom vlákna ovplyvňuje oder, teplota vody aj zloženie čistiacich prostriedkov. Časť častíc zachytia filtre, ktoré treba pravidelne čistiť, no časť skončí v kanalizácii a putuje do čistiarní vôd.
Cena oblečenia pritom nemusí zavážiť – neexistujú dôkazy, že drahšie oblečenie uvoľňuje menej mikroplastov. Záleží na zložení a odolnosti materiálu. Platí však, že ak materiál vydrží viac prania či mechanického poškodzovania, vydrží aj dlhšie v prírode.
Oblečenie ani zďaleka nie je jediným zdrojom mikroplastov. Uvoľňuje ich aj bytový textil či obalové materiály na vodu a potraviny, vznikajú pri opotrebúvaní pneumatík či rozpadom väčšieho plastového odpadu. Najväčšia koncentrácia mikroplastov je vo vnútorných priestoroch v porovnaní s vonkajšími.
Môže nám oblečenie z umelých vlákien ublížiť?
Vedecké štúdie zatiaľ naznačujú súvislosti medzi mikroplastmi a niektorými druhmi ochorení, napríklad srdcovocievnymi. Mikroplasty sa našli v rôznych častiach tela. Doterajší výskum naznačuje, že zdrojom zdravotných problémov môžu byť aj chemikálie, ktorými sa materiál pri výrobe ošetruje – farbivá, stabilizátory či zmäkčovadlá.
Odborníci odporúčajú nové oblečenie pred nosením vyprať práve pre možné zvyšky chemických látok z výroby a farbenia. Je však dôležité zdôrazniť, že výskum stále prebieha a prítomnosť mikroplastov v ľudskom tele nie je dôkazom, že spôsobujú zdravotné problémy.
Recyklovať nestačí
Ako riešenie sa môže zdať recyklovanie oblečenia. Len časť textilného odpadu sa však vyzbiera na opätovné použitie, charitu alebo recykláciu, zvyšok končí v spaľovni alebo na skládke. Viaceré značky stavajú reklamu na tom, že využívajú recyklované vlákna. Tie sú zvyčajne vyrobené z PET fliaš, nie zo starého oblečenia, a podľa laboratórneho výskumu neziskovej organizácie Changing Markets Foundation nie sú nevyhnutne lepšie pre životné prostredie.
Recyklovaný polyester počas prania vytvára v priemere o 55 percent viac mikroplastových častíc než nový polyester. Do štúdie boli zahrnuté značky Adidas, Nike, SHEIN, H&M a Zara.
H&M uviedla, že každé vlákno má vplyv na životné prostredie a firma sa chce zamerať na riešenia a inovácie, nie na zastavenie využívania niektorých materiálov. Polyester podľa vyjadrenia hovorcu tvorí 22 percent celkového materiálového portfólia značky, najčastejšie využívaným materiálom je bavlna. Syntetické materiály označil za stále nevyhnutné na zabezpečenie funkčnosti oblečenia.
Hovorca značky SHEIN, u ktorej boli produkty z recyklovaných materiálov takmer rovnako znečisťujúce ako tie z nových, tvrdí, že recyklované oblečenie bolo patrične označené a dokážu vystopovať zdroj materiálu. Rovnako ako H&M uvádza, že SHEIN naďalej podporuje výskum a riešenia prostredníctvom spolupráce a zdieľania dát. Firma dostala v roku 2025 pokuty v Taliansku a Francúzsku, okrem iného aj za zavádzajúce tvrdenia o vplyve svojich produktov na životné prostredie.
Na recykláciu sa pritom nemožno spoliehať donekonečna. Umelé vlákna nemožno recyklovať nekonečne, pretože materiál treba spracovať pri veľmi vysokej teplote, znova ho roztaviť a pridať stabilizátory a ďalšie pridané látky, pričom aj ich koncentrácia má určitý limit. Opätovným spracovaním sa mikroplasty zmenia na menšie časti, no nerozložia sa úplne.
Mikroplastom sa nevyhneme. Čo teda môžeme robiť?
Ak chceme zredukovať množstvo mikroplastov, možno sa vzdať napríklad teflónových panvíc a balenej vody, no úplne sa im vyhnúť nevieme. Namiesto kŕčovitého strachu a unáhleného vyhadzovania všetkých umelých vlákien z domácnosti naraz by sme mali najmä pomalšie nakupovať.
Ak to rozpočet dovolí, odborníci odporúčajú postupne vymeniť oblečenie z umelých vlákien za také, ktoré obsahuje prírodné vlákna, ako bavlna, ľan či konope. Aj prírodné vlákna však majú environmentálnu stopu – ako jednotlivci môžeme najviac prispieť tým, že budeme nakupovať len to, čo potrebujeme.


