Guterres: Pomalá reakcia na klimatické zmeny vedie svet do záhuby
Generálny tajomník OSN António Guterres v stredu na klimatickom samite COP31 v Turecku uviedol, že pomalá medzinárodná reakcia na klimatické zmeny vedie svet do záhuby. Vlády podľa neho musia viac bojovať za zachovanie planéty pre budúce generácie.
„Nemilosrdná pravda je taká, že klimatická kríza nás predbieha. Toto je cesta k vzájomne zaručenej záhube,“ zdôraznil Guterres s poukázaním na narastajúce množstvo emisií, globálnych teplôt a prírodné katastrofy, ktoré zintenzívňuje zmena klímy. „Veda nám však nehovorí, aby sme sa vzdali. Hovorí nám, aby sme viac bojovali,“ dodal.
Vyjednávači z takmer 200 krajín sa snažia dosiahnuť dohodu o pláne na zvýšenie podielu elektrickej energie v rámci celosvetovej spotreby a oživiť stagnujúce snahy o odklon od fosílnych palív. Správa OSN z októbra zistila, že svet sa naďalej blíži k prekročeniu limitu otepľovania o 1,5 stupňa Celzia, na ktorom sa krajiny dohodli v rámci Parížskej dohody.
Bývalý francúzsky premiér Laurent Fabius, ktorý predsedal parížskej klimatickej konferencii v roku 2015 a vedie poradnú radu bývalých predsedov COP, v utorok uviedol, že prejavy lídrov by mali dať rokovaniam politický impulz. „Je to príležitosť pre lídrov urobiť nejaké vyhlásenia a tentoraz predovšetkým vysvetliť, ako ich budú implementovať, pretože kľúčovým slovom v Antalyi je implementácia,“ povedal.
Na stredu boli naplánované vystúpenia brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu, predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, čínskeho viceprezidenta Chana Čenga a prezidentky Marshallových ostrovov Hildy Heineovej. Spojené štáty, historicky najväčší producent skleníkových plynov na svete, sa na samite nezúčastňujú už druhý rok po sebe.
Turecko hosťujúce COP31 nalieha na to, aby krajiny do centra konečnej dohody zaradili elektrifikáciu. Kritici ale tvrdia, že to môže mať len malý vplyv na zmiernenie otepľovania. Podľa návrhu je cieľom zvýšiť podiel elektrickej energie v rámci svetovej spotreby na 35 percent do roku 2035, čo predstavuje nárast zo súčasných približne 20 percent. Návrh však neobsahuje ustanovenie, ktoré by vyžadovalo, aby nová energia pochádzala z čistých zdrojov.
Vlády zároveň ešte musia objasniť širší plán prechodu od fosílnych palív, ktoré podľa Guterresa poškodzujú klímu aj ekonomiku, najmä vzhľadom na nestabilné ceny ropy od vojny na Blízkom východe.
