Prokurátorke zo sektárskej kauzy pomohli nadriadení. Teraz chce žalovať generálnu prokuratúru
Prokurátorka Lucia Pavlaninová, známa zo sektárskej kauzy AllatRa, chce žalovať generálnu prokuratúru za nesprávny úradný postup. Tvrdí, že jej uškodilo neúspešné disciplinárne konanie, v ktorom sa prepieralo jej agitovanie v prospech hnutia nesúceho znaky sekty.
Pavlaninovú oslobodili spod disciplinárneho konania ešte minulý rok v decembri verdiktom Najvyššieho správneho súdu. O tom, že táto prokurátorka zo žilinskej krajskej prokuratúry chystá odvetu, informoval koncom septembra časopis Plus 7 dní.
„Verejne ma zdiskreditovali, označili pojmom, ktorý vyvoláva negatívne pocity a odsúdenie,“ povedala Pavlaninová so slovami, že „cez zničenie povesti sa ľahšie docieli zastavenie trestného stíhania“.
Narážala tým na prípad, od ktorého sa odvíjali jej problémy a celá disciplinárka. Týkal sa podozrení zo zločinu podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potláčaniu práv, ktorý riešila žilinská prokuratúra na jeseň 2024.
Štvoricu ľudí vtedy podozrievala z propagácie „ideológie antikultových hnutí“ – preto, že upozorňovali na sektárske aktivity hnutia AllatRa, ktoré u nás pôsobí aj ako Tvorivá spoločnosť. Pavlaninová ich vypočúvala či robila v prípade úkony napriek tomu, že sama predtým agitovala kolegov v prospech tohto zoskupenia.
Po tom, čo médiá vrátane denníka SME na prípad upozornili, toto stíhanie obratom stopla generálna prokuratúra a Pavlaninová čelila disciplinárke. Päťčlenný senát pod vedením Petra Potáscha ju však napokon oslobodil s vysvetlením, že jej konanie nie je disciplinárnym previnením.
Odôvodnenie tohto rozhodnutia pritom ukazuje, že Pavlaninovej pomohla najmä nešikovnosť toho, ako jej nadriadení pristúpili k celej disciplinárke, a nie to, že by správny súd považoval za vhodné, aby bola v prípade aktívna.
Nadriadený rezignoval na dôkazy
Rozhodnutie o oslobodení Pavlaninovej obsahuje viacero argumentov, ktoré viedli senát k tomuto záveru. Tým základným je však rovno niekoľko chýb navrhovateľa, ktorým bol dnes už bývalý žilinský krajský prokurátor Tomáš Balog.
Disciplinárny návrh totiž naformuloval tak, že Pavlaninovej vytýkal zaujatosť. Agitovala totiž v prospech hnutia AllatRa, ktoré malo v spomínanom konaní postavenie poškodeného, v rokoch 2019 až 2023. Lenže takáto formulácia previnenia nesedí.
AllatRa sa totiž ako občianske združenie zaregistrovalo na Slovensku až koncom októbra 2023. Prokurátorka teda nemohla agitovať v prospech neexistujúceho subjektu.
„Navrhovateľ v priebehu konania nenavrhol modifikovať skutok, a to napriek tomu, že obhajoba súvisiace námietky vzniesla už vo vyjadrení k disciplinárnemu návrhu, resp. na prvom ústnom pojednávaní vo veci,“ pozastavil sa disciplinárny senát v rozhodnutí, ktoré má SME k dispozícii.
Dodal, že návrh nemal hovoriť o zaujatosti Pavlaninovej vo vzťahu k hnutiu AllatRa ako strane konania, ale o pomere k medzinárodnému spoločenskému hnutiu.
Táto zmena sa síce môže javiť ako formálna, no sudcovia v nej vidia podstatný rozdiel. „Inak sa totiž skúma, dokazuje a hodnotí vzťah osoby k inej osobe a inak sa skúma, dokazuje a hodnotí ‚pomer k veci‘,“ dodali sudcovia.
Návrh ich teda viedol k tomu, že sa museli držať nielen dátumu vzniku občianskeho združenia AllatRa, ale aj toho, že prokurátorka nie je medzi štatutármi či ľuďmi z vedenia organizácie.
Ešte viac sa sudcovia pozastavili nad tým, že krajský prokurátor Balog nereagoval na výzvu súdu v úvode disciplinárneho procesu, aby obidve strany navrhli svedkov. V tomto prípade tak mal Balog možnosť predvolať kolegov zo žilinskej prokuratúry, ktorým predtým Pavlaninová rozposielala agitačné e-maily v prospech sekty, či ktorí videli plagát na jej dverách propagujúci medzinárodné fórum s názvom „Naša záchrana je v zjednotení“.
„Javí sa minimálne ako ‚procesne prekvapivé‘, že i napriek výslovnej výzve súdu, aby účastníci konania navrhli svedkov (…), navrhovateľ (Balog) explicitne uviedol, že návrhy na výsluch svedkov nemá,“ píše sa v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu.
Balog síce sudcov odkázal na fotografie spomínaných dverí s plagátom či ďalšie písomné dôkazy vrátane agitačných e-mailov, no tí v rozhodnutí pripomenuli zásadu bezprostrednosti a ústnosti. Svedkovia teda mali byť prítomní na súde a bezprostredne opísať, čo videli a vnímali, a zároveň odpovedať na otázky. O to viac, že Pavlaninová niektoré veci rozporovala či opisovala inak než jej nadriadený.
