Vyššia cena odradzuje fajčiarov. Odborníci odporučili zvýšiť dane na tabakové výrobky
Zvyšovanie spotrebnej dane z cigariet má zmysel nielen pre štátnu pokladnicu, ale aj z pohľadu ochrany zdravia. Vyššie ceny totiž vedú k tomu, že ľudia fajčia menej, prípadne sa rozhodnú s týmto zlozvykom skončiť. Najvýraznejšie na zdražovanie reagujú mladí ľudia, u ktorých je pokles spotreby podstatne väčší než v dospelej populácii.
Vyplýva to z analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorá vyhodnotila výsledky 42 zahraničných vedeckých štúdií. Analytici IFP sa zamerali na to, ako zvyšovanie daní ovplyvňuje štyri oblasti: rozšírenie fajčenia v populácii, množstvo vyfajčených cigariet, ukončenie fajčenia a začatie tohto zlozvyku. Výsledky ukazujú, že vyššie zdanenie má štatisticky významný vplyv predovšetkým na prvé dve oblasti.
Celková cenová elasticita dosahuje približne -0,42. V praxi to znamená, že ak sa cena cigariet zvýši o desať percent, ich spotreba klesne približne o 4,2 percenta. Prevalencia fajčenia reaguje na zvýšenie ceny elasticitou približne -0,18, pri intenzite fajčenia je to -0,24.
Zvýšenie dane zároveň podporuje odvykanie od fajčenia, pričom analýza odhaduje elasticitu na úrovni 0,65. Tento výsledok je však potrebné interpretovať opatrnejšie, pretože ho výrazne ovplyvnila jedna zo zahrnutých štúdií. Po jej vyradení klesá odhad na 0,36. Vplyv vyšších daní na samotné začatie fajčenia sa ukázal ako minimálny.
Mladí ľudia reagujú na vyššie ceny cigariet podstatne intenzívnejšie než dospelí. Pri prevalencii fajčenia dosahuje ich cenová elasticita približne -0,36, pri intenzite dokonca -0,54. Desaťpercentné zvýšenie ceny tak môže u mladých ľudí viesť k poklesu počtu fajčiarov o 3,6 percenta a množstva vyfajčených cigariet až o 5,4 percenta.
Citlivejšie na zdražovanie sa javia aj ženy, najmä tehotné. Tento záver však vychádza predovšetkým z porovnania jednotlivých podskupín a nepotvrdili ho všetky použité analytické postupy. Niektoré zo skúmaných štúdií zistili, že vyššie dane počas tehotenstva súvisia s vyššou pôrodnou hmotnosťou novorodencov, ďalší výskum poukázal na nižší počet návštev detí u lekára, hospitalizácií či prípadov astmy.
Téma ďalšieho zvyšovania daní je aktuálna aj na Slovensku, ktoré sa z hľadiska spotrebnej dane z cigariet nachádza pod priemerom Európskej únie. Podľa údajov za rok 2025 dosahovala priemerná daň na Slovensku 3,13 eura za balenie 20 cigariet, čo bola 17. najvyššia hodnota v EÚ. Najvyššiu daň malo Írsko s 10,71 eura za krabičku, na opačnom konci rebríčka bolo Bulharsko s 2,03 eura. Z okolitých krajín malo vyššiu daň ako Slovensko iba Česko, kde dosahovala 3,52 eura.
Na Slovensku sa cigarety zdaňujú kombináciou pevnej a percentuálnej zložky. Aktuálna sadzba pozostáva zo špecifickej dane 102,50 eura na tisíc kusov a percentuálnej zložky vo výške 25 percent z ceny, pričom platí minimálna sadzba 166,20 eura na tisíc kusov. Od februára 2025 sa spotrebná daň vzťahuje aj na náplne do elektronických cigariet, nikotínové vrecúška či žuvací a šňupavý tabak.
IFP preto odporúča pokračovať v pravidelnom a predvídateľnom zvyšovaní spotrebných daní tak, aby ich reálna hodnota neklesala v dôsledku inflácie. Takýto prístup by mal platiť nielen pre klasické cigarety, ale aj pre alternatívne nikotínové výrobky. Samotné zdražovanie však podľa analytikov nestačí.
Vyššie dane by mali sprevádzať opatrenia zamerané na najzraniteľnejšie skupiny, predovšetkým mladých ľudí a tehotné ženy. Medzi odporúčaniami sa spomína podpora vzdelávania, programov pre tehotné ženy, dostupnejších náhrad nikotínu či liniek pomoci pri odvykaní. Dôležitá je tiež dôslednejšia kontrola nelegálneho trhu a cezhraničných nákupov.
