Historička seriálu Sľub: Ženy v socialistickom školstve mali ďalekosiahle dôsledky. Vidíme ich dodnes
Historička Eva Škorvánková pôsobí ako odborná poradkyňa tvorcov seriálu Dunaj, k vašim službám aj seriálu Sľub. Je presvedčená, že príbehy postáv pomáhajú mladým generáciám pochopiť, prečo sú ich rodičia a starí rodičia takí, akí sú, a môžu im pomôcť aj v sporoch, ktoré medzi sebou preto majú.
Keď dcére ukáže fotky zo svojej základnej školy, vie, aká reakcia bude nasledovať: veselo sa zasmeje. Jej dcéra seriál Sľub pozerá spolu s ňou.
Podľa Škorvánkovej veľa vecí zo Sľubu už dnes neplatí – ako sme žili v práci, ako sme trávili voľný čas, ako vyzeral náš život v rodine. No vidno v ňom aj to, čo sa k nám nenápadne vracia. Tak ako vtedy, aj dnes má politická moc blízko k tomu, aby našu túžbu po spotrebe využila na vyjednávanie spoločenského konsenzu, ktorý by jej pomohol udržať si svoje pozície.
„V našom živote ešte budú pribúdať obdobia, za ktorými budeme nostalgickí,“ hovorí historička a vysvetľuje, za akých podmienok by sme sa aj v slobodnej a otvorenej spoločnosti mohli nechať znovu znormalizovať.
Móda v Československu bola v druhej polovici osemdesiatych rokov podľa nej málo atraktívna. Odevné závody vyrábali veľké série rovnakého oblečenia, takže väčšina detí vyzerala rovnako. Do malého mesta sa podľa Škorvánkovej doviezol len jeden druh menčestrových nohavíc a jeden druh teplákov. Dieťa zachránila iba zručná mama alebo babka, ktorá šila otepľovačky a zimné vetrovky.
Deti podľa historičky ľahko podliehali mydleniu hláv. Mládež vnímala pozitívne konzumnú spoločnosť na Západe, fascinoval ju moderný životný štýl, ktorý mohla vidieť napríklad cez vysielanie rakúskej ORF. Hoci sa medzi mladými šírili aj protirežimné názory, väčšina nad vecami príliš do hĺbky neuvažovala. Efektivita vzdelávacieho systému, propagandy a kontroly bola podľa nej práve v tom, že viaceré generácie za sebou si neuvedomovali manipuláciu režimu.
V seriáli máme pri každej postave šancu ukázať, aké stratégie prežívania Česi a Slováci počas socializmu mali – ako sa naň adaptovali, respektíve neadaptovali. Niektorí boli ochotní pristúpiť na pravidlá hry a vstúpili do strany, elita sa dostávala ľahšie k bytom a využívala možnosti chodiť na stáže alebo konferencie do zahraničia. Iní režim odmietali a šli si vlastnou cestou aj za cenu následkov, napríklad bez možnosti kariérne napredovať.
