Najťažšie bolo neplakať. O príprave nového dokumentu o Eve Borušovičovej hovorí režisér Róbert Šveda
Dvojka odvysiela nový dokument z cyklu Radosť zo života o slovenských osobnostiach. Dokument o scenáristke a režisérke Eve Borušovičovej mal premiéru 8. novembra o 20.10.
„Písala o tých najkrehkejších veciach ženských, ktoré sa v spoločnosti častokrát bagatelizujú, ale z tých vecí je upradená sieť ľudského spoločenstva. A ona z toho, čo robíme my, ženy, ale už aj muži, samozrejme, ona z toho urobila hrdinstvo,“ hovorí o svojej priateľke, spisovateľke, scenáristke a režisérke Eve Borušovičovej herečka Zuzana Fialová v novej časti dokumentárneho cyklu Radosť zo života.
Dokument rozpráva o Eve Borušovičovej, ktorá 2. júna 2025 zomrela vo veku 55 rokov a ktorú z jej textov dobre poznajú aj čitatelia denníka SME. O tom, ako dokument vznikal a čo o Eve Borušovičovej prezradí, hovorí režisér, ale i jej priateľ, kolega a vedúci Ateliéru filmovej a televíznej réžie Róbert Šveda.
Ako názov Radosť zo života napĺňala Eva Borušovičová?
„Doslova a do písmena. Každý, kto ju poznal, vie, že všade prinášala niečo, čo tú radosť vytvorilo. Aj keď ju mnohí z pracovnej sféry poznáme aj ako veľmi tvrdohlavú osobu, ktorá si vedela stáť za svojím a nechcela podliehať žiadnej forme konformizmu, mala vždy vnútornú silu si radosť udržať. A ak vo vás našla to najlepšie, tak sa vám to nebála povedať slovami: ‚Toto je v tebe vzácne, to si drž.‘“
Najzásadnejšou črtou bola nekompromisnosť
„Nekompromisnosť. Bola to vlastnosť, pre ktorú sme sa na malý moment aj nerozprávali, ale na druhej strane držala Evin vnútorný kompas. Nekompromisnosť v postojoch, v boji za ľudské práva, v prezentácii žien a rodovej rovnosti. Tým vždy vedela strhnúť. A z tohto pramenila aj jej nekompromisnosť pri pohľade na ľudí, nekompromisne im venovala pozornosť. Nebola v tom laxnosť či oportunizmus, ale jej skutočná viera v ľudskosť, s ktorou treba pracovať. Lebo naše životy sa skladajú aj z častí, keď o ňu vieme prísť a dá zabrať následne ju opäť vybudovať.“
Ako bol jej život v dokumente uchopený
„Radosť zo života má nastavenú formu, vždy je to prerozprávanie života osobnosti cez archívny materiál, ktorý nie je ilustratívny k dejinám, ale je vystavaný z ukážok a fotiek respondenta. Tu však bola jedna vec iná. Evičku som mal ako respondenta do iného dielu o profesorovi Párnickom. Ten však mal mať premiéru až neskôr po jej smrti, čo by mohlo diváka zmiasť. A tak som Evičku z časti o Párnickom vystrihol a urobil z jej výpovedí linku v jej časti.“
V televíznych archívoch sa nič mimoriadne nenašlo
„Eva patrí do generácie, kde sa už ‚o tvorcoch‘ portréty nerobili. Objednávka spoločnosti nie je budovanie hodnôt, ale atrakcie.“
