Záchranná stanica v Zázrivej sa stará o stovky zvierat ročne
Metod Macek sa stará o voľne žijúce zvieratá viac než tridsať rokov. Na pozemkoch po rodičoch v Zázrivej vybudoval záchrannú stanicu, v ktorej pracuje aj jeho partnerka a deti. Ročne zachránia stovky zvierat, ktoré sú zranené či opustené. Často sa tak stane aj ľudským zapríčinením.
„Stalo sa nám napríklad, že ľudia prerábali dom a menili strechu. Pod ňou bolo hniezdo s mláďatami kuny. Matka utiekla a ony zostali napospas osudu. Museli sme ich dokŕmiť a potom vypustiť mimo obce. Takýchto prípadov sme už mali veľa,“ hovorí Metod. Podľa jeho slov sa od zvierat máme čo učiť. „Zvieratá nie sú kruté ako my ľudia. Nikoho by nechceli týrať, nikomu nechcú robiť napriek,“ dodáva.
V Zázrivej prednedávnom zachránili aj malé medvieďa, ktoré neskôr poslali do košickej zoologickej záhrady. Momentálne sa starajú o zranené či hendikepované vtáky, vydry a veveričky. Zimuje u nich aj plch.
Najťažší bol prípad týraného medvieďaťa
Medzi najsilnejšie príbehy patrí malé medvieďa, ktoré dostalo meno Linda. Našli ho v Žilinskom kraji v zemiakovom poli. Na klinike zistili, že bolo týrané – niekto ho zavrel do chlieva a ubližoval mu. Bolo neuveriteľne bojazlivé a skrývalo si labky, po ktorých ho zrejme niekto udieral. Pravdepodobne sa zúfalo prehrýzlo von cez dosky, pretože malo ústa plné hnisavých rán. Neskôr dostalo aj zápal pľúc. Mláďa napokon prežilo a poslali ho do košickej zoo.
„Je to naša najhoršia stránka – dokážeme bezdôvodne týrať živočícha. Akékoľvek mláďa, ktoré nikomu nič neurobilo,“ hovorí Metod. Prípadov týraných zvierat už podľa neho bolo viac, veľa zvierat však utrpelo aj z nedbanlivosti ľudí. Ako príklad uvádza lepové pasce na stromoch, na ktoré sa lepia sýkorky loviace hmyz.
Ľuďom radí najskôr volať, až potom zachraňovať
Pri náleze zraneného alebo opusteného zvieraťa je podľa Metoda najdôležitejšie najskôr zavolať odborníkom. Existujú čísla na štátne či súkromné záchranné stanice v danom regióne aj špeciálna mapa s kontaktmi na pohotovosť. Niekedy sa totiž zachraňujú zvieratá, ktoré pomoc nepotrebujú, alebo ich ľudia zachránia zle. „Stáva sa, že nám ľudia vezmú zvieratá do auta, no po ceste uhynú, lebo prevoz bol nekoordinovaný,“ upozorňuje.
Stanicu financujú dve percentá z daní a dary
Záchranná stanica funguje vďaka dvom percentám z daní, malým či väčším finančným príspevkom a nadačným grantom. „Naše financovanie je o dobrosrdečnosti ľudí a firiem. U nás, bohužiaľ, štát nerefunduje náklady na zvieratá – hoci sú jeho majetkom a my sa o ne staráme,“ hovorí Metod. Nemajú žiadny garantovaný rozpočet, ako to funguje v Česku.
Za najdôležitejšie považuje vzdelávanie detí
Stanica ako občianske združenie robí každý týždeň prednášky o voľnej prírode, ročne ich má okolo päťdesiat a edukuje tak zhruba tisíc ľudí. Metod to však považuje za málo. „Pokiaľ sa na školy nezavedie povinná ekologická výchova od škôlky či prvej triedy až po deviaty ročník, nikam sa neposunieme,“ tvrdí.
Najviac ho teší samotná podstata záchrannej stanice, ktorou je návrat zvieraťa do voľnej prírody. „Keď si urobím ročný odpočet a zistím, že z dvesto prijatých zvierat sa nám podarilo úspešne vypustiť 170, poviem si, že to má zmysel,“ uzatvára.
