Uzavretie Hormuzského prielivu stálo Európu 127 miliárd eur
Uzavretie Hormuzského prielivu stálo Európu v dôsledku vyšších cien fosílnych palív 127 miliárd eur. V utorok to v Bruseli vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá zároveň upozornila na riziko opätovného vyhrotenia konfliktu na Blízkom východe.
Podľa von der Leyenovej prudký nárast cien ropy a zemného plynu po vypuknutí vojny medzi USA a Iránom poukazuje na potrebu znižovania závislosti EÚ od fosílnych palív.
Pred americko-izraelským útokom na Irán koncom februára prechádzala Hormuzským prielivom približne pätina svetovej námornej prepravy ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG). Teherán následne túto strategickú vodnú cestu fakticky uzavrel a začal útočiť na energetickú infraštruktúru susedných krajín.
„Od uzavretia Hormuzského prielivu zaplatila Európa za dovážané fosílne palivá o 127 miliárd eur viac bez toho, aby získala čo i len jednu molekulu energie navyše,“ uviedla von der Leyenová. Dodala, že dovoz ropy a plynu so sebou prináša aj riziko prenášania cenových šokov a kríz.
Jej vyjadrenia zazneli po pondelňajšom útoku USA na iránsky ostrov Kešm, ktorý sa nachádza v Hormuzskom prielive. Washington operáciu označil za „obranné opatrenie“ na ochranu amerických vojenských kapacít v regióne.
Americký prezident Donald Trump a izraelský premiér Benjamin Netanjahu pohrozili obnovením útokov na Irán po utorkových voľbách do Kongresu v USA. Trump však v pondelok poprel, že by zvažoval útok na Teherán po hlasovaní. Očakáva sa, že Republikánska strana v nich môže stratiť kontrolu nad Snemovňou reprezentantov a prípadne aj Senátom v prospech demokratov. Jedným z dôvodov je nespokojnosť voličov s prudkým rastom cien energií.
Na hospodárske dôsledky vojny pre Európu nedávno upozornil aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Podľa neho podniky a spotrebitelia v Európe zaplatili v dôsledku zdraženia energií viac ako 100 miliárd eur navyše. Aj preto má podľa neho Európa ekonomický záujem na čo najrýchlejšom ukončení konfliktu.
