Šéfka ECB odchádza predčasne, o jej nástupcovi sa rozhodne v novembri
Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová oznámila, že zo svojej funkcie odíde predčasne vo februári 2027. Jej rozhodnutie súvisí s francúzskymi prezidentskými voľbami. Očakáva sa, že po odchode z funkcie sa zapojí do predvolebnej kampane a podporí niektorého z centristických kandidátov. Predčasný odchod tiež znamená, že jej nástupcu bude spoluvyberať súčasný francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Úrokové sadzby zostali bez zmeny, december je otvorený
Minulý týždeň Rada guvernérov ECB úrokové miery nezvýšila. Depozitná sadzba ostáva na 2,5 percentách, sadzba hlavných refinančných operácií na 2,65 percenta a jednodňových úverov na 2,90 percenta. Lagardeová potvrdila, že Rada o zvýšení diskutovala, no jednomyseľne sa rozhodla sadzby ponechať, čo nevylučuje ich zvýšenie v decembri.
ECB vo vyhlásení uviedla, že ceny energií ďalej rastú, čo predstavuje riziko vyššej inflácie a slabšieho rastu. Zároveň upozornila, že finančné podmienky sa od posledného zasadnutia sprísnili, čo bude pravdepodobne tlmiť infláciu aj rast. Podľa analytikov Bloomberg Economics Lagardeová cyklus zvyšovania sadzieb pravdepodobne v decembri ukončí, čo by jej nástupcovi poskytlo priestor.
Kandidáti a ďalší postup
Krajiny eurozóny musia predložiť kandidátov do 6. novembra a Euroskupina ich posúdi 9. novembra. Za favoritov sa považujú bývalý šéf holandskej centrálnej banky Klaas Knot a Pablo Hernández de Cos zo Španielska, ktorý v súčasnosti vedie Banku pre medzinárodné zúčtovanie. Medzi možnými kandidátmi je aj šéf Bundesbanky Joachim Nagel.
Knot je považovaný za jastraba, kým De Cos by podľa analytikov znamenal kontinuitu so silnejším dôrazom na finančnú stabilitu, čo by trhy pri tlaku na francúzsky dlh prijali s väčšou úľavou. Rozhodnutie bude súčasťou vyjednávania o troch dôležitých ekonomických postoch: hlavný ekonóm Philip Lane končí 31. mája a členka Výkonného výboru ECB Isabel Schnabelová odchádza 3. januára do Medzinárodného menového fondu. Lídri sa pravdepodobne pokúsia dohodnúť na všetkých troch funkciách pred summitom 17. a 18. decembra.
Dedičstvo Lagardeovej: od negatívnych sadzieb k boju s infláciou
Keď Christine Lagardeová v novembri 2019 nastúpila do čela ECB, inflácia v eurozóne dosahovala približne 1 percento a depozitná sadzba bola záporná, na úrovni mínus 0,50 percenta. Banky teda za uloženie peňazí v ECB platili. ECB sadzby nemenila ani počas pandémie, keď inflácia v roku 2020 klesla pod nulu.
Zlom priniesla energetická kríza po ruskej invázii na Ukrajinu. Inflácia v októbri 2022 vystúpila na rekordných 10,6 percenta, štvornásobok úrovne spred dvoch rokov. ECB začala sadzby zvyšovať v júli 2022 a do septembra 2023 ich desiatimi krokmi posunula na štyri percentá, najvyššiu úroveň v histórii eura. Po znižovaní v rokoch 2024 a 2025 na dve percentá priniesla tohtoročná energetická kríza spojená s vojnou s Iránom nový nárast cien: inflácia v septembri dosiahla 3,8 percenta a ECB v júni a septembri sadzby opäť zvýšila na 2,50 percenta. Lagardeová tak odchádza 7. februára 2027 v čase, keď je inflácia takmer dvojnásobne nad cieľom 2 percentá.
