Odborníčka: Plošný zákaz sociálnych sietí problémy nerieši, ukázala Austrália
Plošný zákaz sociálnych sietí pre deti nemusí vyriešiť problémy, pred ktorými ich má chrániť. Upozorňuje na to výskumníčka Michaela Šaradín Lebedíková z Katedry mediálnych štúdií a žurnalistiky a vedeckého centra IRTIS Masarykovej univerzity, ktorá sa zaoberá vplyvom technológií na wellbeing.
Podľa jej slov v Austrálii napriek zákazu naďalej používalo Instagram, TikTok či YouTube viac ako 50 percent detí vo veku od 12 do 15 rokov. Približne 51 percent detí uviedlo, že zákaz nemal na ich bezpečnosť v online priestore žiadny vplyv.
Na Slovensku sa pritom diskutuje o regulácii sociálnych sietí pre deti mladšie ako 16 rokov. Návrh zákona schválila vláda koncom augusta. Počíta aj s mechanizmom na vyhodnocovanie rizík radikalizácie a mobilizácie k násiliu. Zmeny by mohli začať platiť od roku 2027.
Podľa údajov Tech Policy už viac než šesťdesiat krajín diskutuje o zákazoch sociálnych sietí, hoci reálne ich implementovalo len približne sedem. Z výskumného hľadiska je situácia zložitá, pretože na rozdiel od zákazov mobilných telefónov v školách zatiaľ neexistuje dostatok robustných štúdií.
„Jediné rozsiahlejšie skúsenosti môžeme v súčasnosti čerpať z Austrálie. Zatiaľ sa ukazuje, že zákaz vlastne vôbec nefunguje tak, ako si predstavovali – a to z technického hľadiska ani v kontexte prevencie rizík, ktoré si sľubovali eliminovať,“ uviedla odborníčka.
Pokiaľ ide o vekovú hranicu, v Európe je legislatívne nastavená od trinástich rokov, čo vychádza z GDPR. Deti do trinástich rokov by teda na Instagrame, TikToku ani na WhatsApp či Messengeri nemali byť. Vo veku od 13 do 15 rokov by používanie malo byť podmienené súhlasom rodiča prostredníctvom špeciálnych účtov. Až od 15 rokov povoľuje európska legislatíva mladým ľuďom používateľsky samostatné fungovanie na týchto platformách.
V bežnej praxi to však podľa odborníčky nikto nedodržiava. Často vznikajú tlaky zo strany škôl alebo záujmových krúžkov, kde sa zakladajú skupiny na WhatsAppe a nikto nerieši, že deti mladšie ako trinásť rokov tam nemajú čo robiť.
Pri plošnom zákaze vidí dva hlavné problémy. Prvým je online bezpečnosť, teda snaha predchádzať tomu, aby deti prichádzali do kontaktu s nebezpečným alebo rizikovým obsahom, či už ide o sexuálny obsah, agresiu, násilie alebo kyberšikanu.
Druhým problémom je samotný dizajn platforiem. Sú navrhnuté tak, že obsahujú návykové prvky, niekedy označované ako dark patterns (temné vzorce). Nemôžeme priamo tvrdiť, že tieto funkcionality priamo spôsobujú závislosť od sociálnych sietí, no nútia najmä mladých používateľov tráviť na sieťach čoraz viac času.
