V bratislavskej predajni zamestnali ľudí v núdzi: Robíme rožky za 1,90 eura s chuťou nášho detstva
František Smolík sa sociálnej práci v Bratislave venuje už osem rokov. Za ten čas pracoval s ľuďmi bez domova aj s klientmi, ktorí žijú na hranici chudoby. Chcel vymyslieť projekt, kde by ich zapojili priamo do zamestnania – vytvoriť podnik, kde sa budú cítiť užitoční.
„Na týchto ľuďoch vidím, ako im prácou navraciame pocit ich vlastnej hodnoty. Chcú byť užitoční, pretože človek bez zamestnania sa často začne cítiť v spoločnosti zbytočný,“ hovorí 32-ročný sociálny pracovník pri stánku Rožok. Cez tajomné chodby vedie do kláštora kapucínov, ktorý sídli hneď vedľa stánku. Tam vysvetľuje, prečo vymyslel koncept gastroprevádzky, ktorú v Bratislave otvorili. Pracujú v nej dvaja klienti neziskovej organizácie Doma u Kapucínov, ktorá zastrešuje celý tento projekt.
Predávajú rožky, ktoré poznáme z detstva – napríklad salámový či šunkovo-syrový, alebo s plnkou z tresky. Natrú tu aj nostalgickú vianočku s maslom a s džemom. „Nechceme sa hrať na niečo, čo nie sme – chceli sme autentický stánok s dobrými rožkami a kávou. Všade sú bagetérie, tak prečo by sa nemohli predávať aj plnené rožky?“ vysvetľuje František.
So sociálnou prácou začínal s ľuďmi bez domova vo Vaguse a neskôr prešiel do neziskovej organizácie Doma u Kapucínov. Odjakživa ho to ťahalo k vareniu a k jedlu, preto to chcel skĺbiť so sociálnou prácou. Neskôr sa tomu venoval v rámci projektu Pondelkové varenie v Petržalke, ktoré organizuje s Doma u Kapucínov.
Od začiatku robili výdaj jedla s úmyslom, že okrem zabezpečenia večere pre ľudí bez domova chcú, aby do prípravy jedla boli zapojení ich klienti. Prekvapilo ich, aký obrovský záujem z ich strany o takéto niečo bol. Bolo dojímavé, že ľudia, čo sami mali málo, pomáhajú tým, čo majú ešte menej. Za dve a pol hodiny práce dostali poukážku na nákup do potravín v hodnote do desať eur a k tomu si mohli vziať jedlo, ktoré zostalo z varenia. Nemali za to teda žiadnu veľkú odmenu, no aj tak sa na to veľmi tešili. Často prichádzali aj o hodinu skôr.
Myšlienku zapojiť ľudí zo slabších sociálnych či ekonomických podmienok do zamestnania neskôr pretavil aj do stánku Rožok. Momentálne sú tam okrem neho dvaja klienti – Fero a Jožka. Zatiaľ nemajú všetko úplne do detailov naplánované, keďže fungujú len prvé dni. Chcú predovšetkým zastabilizovať tento režim a vidieť, ako im to funguje. Viac ľudí počas jednej zmeny zamestnať nevedia z priestorových dôvodov. Momentálne sa striedajú na zmeny, ale museli si dať stretnutie už o 5:30 ráno, aby stihli všetko pripraviť dopredu. Záujem bol totiž taký veľký, že medzi ôsmou a deviatou sa už minuli všetky predpripravené rožky.
Museli všetko robiť za pochodu, začal vznikať rad a ľudia si museli chvíľu počkať. No na to, že to robili len týždeň, to bolo aj tak dobré. Neskôr to zvládli lepšie – vypredali až o 12:30. Mali to aj efektívnejšie nastavené. Jožka aj Feri tam neskutočne makali. Naozaj to bol veľký objem práce, no zvládli to skvele.
Jožka je invalidná dôchodkyňa a Feri je už na starobnom dôchodku. Nemajú zabezpečené vlastné bývanie a žijú na ubytovni – podobné osudy má mnoho ďalších klientov organizácie. Často majú minimálne dôchodky okolo štyristo eur a za ubytovňu zaplatia približne 280 eur. Na život im potom zostane už len zvyšok ich dôchodku.
