Eurokomisia žiada odklad národných zákonov o sociálnych sieťach, Slovensko čaká na stanovisko
Radikalizácia, kyberšikana, obťažovanie či ďalšie nebezpečenstvá, ktorým sú deti vystavené na sociálnych sieťach, prinútili viaceré členské štáty EÚ pripravovať vlastné pravidlá na obmedzenie prístupu maloletých k týmto platformám. Európska komisia ich však vyzýva, aby počkali na spoločnú únijnú legislatívu a neprijímali ďalšie vnútroštátne opatrenia. Slovenská vláda už vlastný návrh zákona predložila a Komisia ho v súčasnosti posudzuje.
EK vo štvrtok oznámila ročný odklad rozhodnutí o vnútroštátnych návrhoch na obmedzenie prístupu detí k sociálnym sieťam, ktoré sa prekrývajú s pripravovanou legislatívou EÚ. Zablokovala tiež rakúsky návrh zákona, ktorý počítal so zákazom prístupu na sociálne siete pre deti mladšie ako 14 rokov. Členské štáty by sa podľa jej vyhlásenia mali zamerať na urýchlenie schválenia spoločného nariadenia EU Kids Act.
Postup EK nie je podľa analytika Martina Vokálka z Inštitútu pre európsku politiku Europeum úplne prekvapivý, hoci môže pôsobiť autoritatívne. „Komisia využila existujúci právny mechanizmus, ktorý umožňuje predĺžiť notifikačnú lehotu až na 12 mesiacov, ak sa národná regulácia prekrýva s už pripravovanou európskou legislatívou,“ uviedol. Cieľ EK považuje za legitímny. Chce podľa neho zabrániť vzniku 27 rozdielnych systémov pravidiel, v ktorých by sa digitálne platformy ťažko orientovali a používatelia by ich mohli jednoducho obchádzať.
EK v septembri navrhla, aby deti mladšie ako 13 rokov nemali prístup na sociálne siete a maloletí do 15 rokov ich mohli využívať len obmedzene a pod dohľadom. Brusel sa obáva, že rozdielne vnútroštátne vekové hranice by mohli viesť k roztriešteniu pravidiel na jednotnom trhu. EK dúfa, že krajiny a Európsky parlament dosiahnu dohodu o nariadení v priebehu nasledujúcich mesiacov.
Vokálek upozornil, že pripravovaný EU Kids Act sa netýka iba stanovenia vekovej hranice pre prístup na sociálne siete, ale zahŕňa širšie pravidlá ochrany detí v digitálnom prostredí, zodpovednosti platforiem a spôsobu navrhovania digitálnych služieb. Komisia by však podľa neho mala jasne a transparentne vysvetľovať, podľa akých kritérií postupuje voči jednotlivým členským štátom, aby jej prístup nepôsobil ako uplatňovanie dvojakého metra. „Bude potrebné teraz situáciu sledovať, a to tak reakciu Rakúska, ako aj ďalšie informácie od Komisie,“ upozornil. EK pritom zatiaľ nerozhodla o návrhoch zákazov v ďalších členských štátoch vrátane Slovenska a Talianska.
Za problematické Vokálek považuje aj to, že EU Kids Act je zatiaľ iba legislatívnym návrhom a jeho úprava a schvaľovanie môžu trvať dlho. „Je preto pochopiteľné, že štáty, ktoré chcú v ochrane detí na internete postupovať rýchlejšie a samostatne, môžu byť zo situácie frustrované,“ dodal.
Slovenské ministerstvo školstva v reakcii uviedlo, že zatiaľ od EK nedostalo informácie, ktoré by naznačovali potrebu pozastavenia alebo úpravy návrhu schváleného vládou. „Na jej stanovisko však naďalej čakáme v rámci prebiehajúceho notifikačného konania,“ uviedol rezort. S EK je podľa neho v pravidelnom kontakte vrátane pracovných online rokovaní.
Ministerstvo zdôraznilo, že Slovensko potrebuje konať rýchlo a nemôže iba čakať na budúce európske riešenie. Zároveň je pripravené podporiť spoločnú legislatívu EÚ a po jej nadobudnutí účinnosti ňou plne nahradiť súčasný návrh na zákaz sociálnych sietí pre deti do 16 rokov. Prípadný odklad by sa podľa ministerstva nedotkol samotného jadra zákona, ktorým je vytvorenie integrovaného systému ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu.
Rezort označuje ochranu detí za svoju maximálnu prioritu. „Po tragédiách, ktoré sa udiali na Slovensku, vnímame riziká plynúce z digitálneho online prostredia ešte výraznejšie,“ uviedol. Slovensko podľa ministerstva podporuje spoločný európsky postup pri regulácii prístupu detí na sociálne siete. Spolu s ďalšími 13 krajinami však v minulosti vyzvalo EK na razantnejší a účinnejší postup.
Eurokomisia sa odmietla konkrétne vyjadriť k slovenskému návrhu, keďže notifikačné konanie v rámci systému TRIS ešte nie je ukončené. Tento mechanizmus umožňuje Komisii preskúmať návrhy vnútroštátnych predpisov a posúdiť, či by mohli vytvárať prekážky na jednotnom trhu EÚ.
