Profesor Kahanec: Pozície mladých ohrozuje AI, starších pokrok. Potrebujeme zapojiť Rómov a meniť vysoké školy
Na trhu práce sa už bez migrantov nepohneme. Ekonóm a odborník na migráciu Martin Kahanec to uviedol v rozhovore pre Arénu s Janou Krescanko Dibákovou. Profesor a vedúci Departementu verejnej politiky na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni a laureát ESET Science Award 2025 pomenúva slabé body univerzitného školstva.
Spolu s kolegami porovnal programy kandidátov na rektora Univerzity Komenského Martina Števčeka a Jozefa Tancera, ktorí sa v súboji stretnú 4. novembra.
„Na špičkových školách sa nejde po kvantite, ale po kvalite – profesor môže mať menej publikácií, ale úplne menia paradigmu vedy,“ hovorí Kahanec.
Podľa jeho slov musí byť Slovensko dobrým miestom pre život aj štúdium a ponúknuť mladým ľuďom kvalitné vysoké školy, pretože tí sa rozhodujú aj na základe kvality. Sledujú rebríčky a počúvajú skúsenosti študentov, ktorí tam už boli. Univerzity by mali byť prvou voľbou, čo spätne zvyšuje kvalitu štúdia aj univerzitného prostredia.
Množstvo študentov si podľa neho vyberie radšej Brno, Prahu či univerzitu za hranicami. V procese transformácie sa podľa Kahanca trošku podcenil tento aspekt. Myslelo sa, že najprv treba dať dokopy hospodárstvo a univerzity sa budú riešiť, až keď bude priestor. Zabudlo sa však na zotrvačnosť. Keď krajina prichádza o mladých ľudí, je to často jednosmerný proces – vracajú sa, ale len časť z nich.
Kvalitu na Slovensku podľa Kahanca máme, problém je skôr v škálovateľnosti. Aby to neboli len ostrovčeky pozitívnej deviácie, ale aby sa celý systém posunul a dostalo sa do povedomia mladých ľudí, že sa to tu od deväťdesiatych rokov posunulo. To si vyžaduje otvorené vysoké školy, ktoré sú súčasťou spoločenskej debaty.
Návrat vedeckých kapacít zo zahraničia podľa neho brzdia viaceré bariéry. Univerzitné pracoviská nie sú univerzálne prijímajúce a vítajúce takéto návraty. Ako príklad uviedol, že profesor z Harvardu prichádzajúci na Slovensko nespĺňa kritériá, pretože sú nastavené napríklad na šesťdesiat publikácií alebo vyžadujú skriptá, ktoré sa na kvalitných zahraničných inštitúciách nerobia.
Za atraktívnejšie považuje prilákať kapacity aj do regiónov. Sám sa vrátil z Nemecka a Holandska, kde bol len jedným z tisícov. Na Slovensku môže mať podľa neho človek oveľa väčší impakt a viac cítiť svoju prácu. V akademickom sektore existujú mechanizmy, napríklad európske projekty ako Horizont, z ktorých sa dá vybudovať niečo zmysluplné v spolupráci so slovenskými univerzitami.
Pri demografii, keď sa v jeho ročníku narodilo stotisíc detí a teraz je to už len 42-tisíc za rok, a keď mladí ľudia odchádzajú zo Slovenska, musí byť krajina podľa Kahanca magnetom. Potrebuje, aby tu chceli žiť Slováci, ale ešte lepšie bude pritiahnuť aj medzinárodné talenty. Talent je široký pojem – sú to ľudia, ktorí dokážu niečo pre spoločnosť urobiť a zamestnať sa na rôznych úrovniach.
Situácia je podľa neho taká, že krajina nemá úplne luxus si vyberať. Potrebuje integrovať ľudí, ktorých už na Slovensku má – ľudí so zdravotným znevýhodnením, ženy, minority. To samo osebe stačiť nebude. Populácia starne a ľudia odchádzajú do dôchodku. Ľudí môžu nahrádzať technológie, ale migrácia je určite jednou z ciest, ktorá pomáha a dopĺňa tieto spôsoby, aby vznikalo úspešné prostredie.
Kahanec upozornil aj na množstvo nezamestnaných, ktorí minimálne rok nemajú zamestnanie. Sú medzi nimi ľudia s nízkym vzdelaním, často z osád, alebo ľudia so zdravotným znevýhodnením. Zároveň je na Slovensku veľký počet ľudí z cudziny v donáškovom biznise či na taxikárskom trhu.
