Hrach o stenu, revolúcia sa nekoná
Zadanie je držať sa mierneho optimizmu, dúfať, že je to mierny pokrok v medziach zákona. Opäť sa raz operuje so spájacou kartou, opäť raz je to Fico alebo my. Cítim sa ako obohraté rádio, keď opakovane upozorňujem na to, že toto nikdy nebude cesta zo súčasného marazmu a prinajlepšom to bude krátky nádych pred návratom dusna, ktorého sa nedokážeme zbaviť.
Vrátili sme sa do štádia, kde sa navzájom krotíme v negativite a kritike v rámci vlastnej bubliny, predsa určite to budú „kaviarenskí povaľači”, ktorí nešťastnou kritikou do vlastných radov hatia proces utopického obrodenia slovenskej opozície. „Kultúrne” otázky už idú samozrejme bokom, hľadajú sa prieniky, hľadajú sa spoločné cesty, a v podstate by to tak malo byť, a je to chválitebný postoj. Pre väčšinu ľudí sú tzv. kultúrne otázky len okrajovou „hlúposťou”, nad ktorou sa netreba pozastavovať a ktorú treba zase „potlačiť”, „potaktizovať”, „premlčať”, a tak dám ruku, nohu aj hlavu do ohňa za to, že s idiotskou zmenou ústavy o dvoch pohlaviach sa môžeme rozlúčiť.
V realite to bude tak, že si katolibanci presadia prakticky všetky svoje hodnotové otázky, ktorým zvyšok „európskej” opozície vyhovie, a kde kritikov pošlú do autu. Prípadne dajú jasne najavo, že my sme tí zlí, čo nerozumejú naliehavosti, na ktorú sa bude opozícia večne vyhovárať. Pre mňa je KDH problematická strana a nezaujíma ma, že sa vám to nepáči. Prijímať ústavné zákony mimo konsenzu s ostatnou opozíciou a potom odmietať kompromis a nápravu nie je pre mňa cesta do budúcnosti. Desať rokov skákania z jednej kaluže do druhej bez hocijakého pozitívneho výsledku tzv. opozície neveští nič dobré. Pritom práve tieto voľby a osem rokov života v Bratislave sú príkladom, že sa dá žiť v priestore, za ktorý sa Európa nemusí hanbiť.
Pokojne sa spájajte, tak ako vám to „vyšlo” v minulosti, ale chceme vidieť kompromisy na oboch stranách, a nie vždy iba na tej jednej. Tragické vyhorenie „slušného Slovenska” stále tlie a nikto nemôže vyhoreným, sklamaným a znechuteným aktivistom vyčítať skepsu.
Loptička je na strane všetkých lídrov opozície, aby ukázali, že zmena sa naozaj týka všetkých ľudí, a nie iba množiny, ktorá má najväčší výtlak. Zmena k lepšiemu nastane vtedy a len vtedy, keď silnejší vyjde v ústrety slabším, nie preto, že musí, ale preto, že chce. Že rozumie. Vďaka za pozornosť, po parlamentných voľbách pozývam na happening hádzania hrachu o stenu.
