Pomalé kone Micka Herrona ukazujú svet agentov MI5, ktorí zlyhali
Herron mieša napätie, čierny humor a cynický pohľad na britskú moc. Recenziu úvodnej knihy momentálne deväťdielnej série Micka Herrona, ktorá vychádza v Slovarte pod názvom Pomalé kone, nemôžem začať inak ako správou, že Mick Herron prisľúbil rozhovor pre Magazín o knihách.
Ak pôjde všetko, ako má, v novembrovom čísle by ste sa mali dočítať nielen o knižnej sérii agentov MI5 – lúzrov, ale aj o jej filmovom spracovaní, kde v role excentrického šéfa partie odpadlíkov Jacksona Lamba exceluje Gary Oldman. Ak ste fanúšikom špionážneho žánru, nemôžete si túto originálnu a mimoriadne zábavnú verziu sveta agentov nechať ujsť.
Obdivuje Johna le Carrého, ale píše inak
Mick Herron sa netají, že je obdivovateľom takých majstrov špionážneho žánru, ako boli napríklad John le Carré, Ian Fleming alebo Frederick Forsyth, pritom na rozdiel od nich nikdy nepôsobil v tajných službách. Keby sa k tomu nepriznal, tak to bežný čitateľ nikdy nezistí, taký presvedčivý je Herronov svet agentov, ktorí kedysi zlyhali a boli odložení do Slough House.
Zdroj čerpal Herron niekde úplne inde: „So svetom tajných služieb nemám žiadne skúsenosti. Pracoval som však v kanceláriách. A všimol som si, že čím je organizácia väčšia, tým je nefunkčnejšia.“
Pripomína to občas Murphyho alebo Parkinsonove zákony – a vďaka nim mohol vytvoriť fiktívny svet, v ktorom platia jeho pravidlá. Ako vraví jeden obľúbený bloger, nie je to pravda, ale mohla by byť. Prípadne ak by MI5 potrebovala personálne efektívne riešiť „agentov, ktorí zlyhali, pokazili operáciu, urobili zlý krok, alebo naštvali nesprávneho človeka,“ neurobila by to inak. Poslala by ich do Slough House – „kancelárskeho očistca britskej tajnej služby, kam odkladajú tých, ktorých sa inak nevedia zbaviť. Namiesto akcie ich čakajú bezvýznamné úlohy, nekonečná nuda a mizivá nádej, že sa ešte niekedy vrátia do terénu“.
Slough House ako fenomén
Možno na počudovanie, funguje to, nie je to le Carré, ani Frederick Forsyth, ani Graham Greene, ale obrovský úspech Herronových „pomalých koní“ spočíva v brilantne vykreslenom prostredí Slough House, v postavách, ktoré sa márne usilujú vrátiť do MI5, lebo tam by Herronova fikcia nefungovala, v správne namixovanej zmesi napätia, čierneho humoru, ale aj občas bizarných špionážnych operácií a vykreslenia cynického zákulisia britskej moci aj tajných služieb.
Popri Lambovi dostávajú veľký priestor River Cartwright a najmä zástupkyňa riaditeľky MI5 Diana Tavernerová, nazývaná Lady Di, stelesnená v seriáli fenomenálnou Kristin Scott Thomas (jej pracovno-osobný vzťah s Lambom je druhou kľúčovou esenciou celého projektu).
Jackson Lamb a tí druhí
Herronovi protagonisti, predovšetkým Jackson Lamb, veterán studenej vojny, brilantný špión a šéf, akého by ste určite nechceli mať nad sebou – ale ak ide do tuhého, ste radi, že ste s ním v jednom tíme –, sa dostávajú do konfliktu so záujmami MI5 a hoci považovaní za lúzrov, v priamej konfrontácii s MI5 zväčša obstoja. Čo však v žiadnom prípade neznamená, že ich vo Firme vezmú na milosť a vrátia do Regent’s Parku.
Ľudsky nám to môže byť ľúto, najmä v Riverovom prípade, lebo od prvej kapitoly vie, akým podrazom sa dostal medzi „pomalé kone“, hoci počas výcviku patril k najschopnejším kandidátom. Sebecký čitateľ však tuší, že v Slough House mu táto partička prinesie oveľa väčší a zábavnejší zážitok, ako keby ich Herron vrátil do hlavného sídla britskej tajnej služby. Aj Herron vie, kde sa ako autor cíti istejšie, a že je to v tom starom ošarpanom dome neďaleko londýnskeho Barbicanu.
