Rusko už hrozí aj vo vesmíre, satelit Kosmos sa priblížil ku komerčnej družici
Ruský satelit Kosmos 2612 sa počas víkendu nebezpečne priblížil k americkému komerčnému pozorovaciemu satelitu ICEYE-X36. Ten poskytuje radarové satelitné snímky aj ukrajinským ozbrojeným silám. Ku kolízii ani k pokusu o zničenie americkej družice nedošlo, Kosmos 2612 sa po približovacom manévri začal vzďaľovať.
Ako píšu New York Times, nejde o jedinečnú udalosť, ale o pokračovanie kozmických hier na mačku a myš, na ktorých sa okrem Ruska a USA zúčastňuje aj Čína. Doposiaľ sa tieto výhražné ťahy obmedzovali na vojenské družice, tentoraz sa rozšírili aj na civilný stroj.
Satelit Kosmos 2612 Moskva vypustila na orbitu v rámci šestice satelitov v apríli tohto roka. O ich povahe neinformovala, predpokladá sa, že sú vojenské. Používajú označenie Kosmos a čísla od 2609 do 2614.
Kosmos 2612 začal 30. septembra manévrovať tak, aby sa priblížil k družici ICEYE-X36. Tú postavila pôvodom fínska spoločnosť ICEYE, ktorá má aj americkú pobočku, a družica ICEYE-X36 je registrovaná ako americká.
Expert Globsecu Tomáš Nagy uviedol: „Za útok by som to nepovažoval. Išlo však o zámernú demonštráciu spôsobilosti a označenie ‚hrozba‘ je namieste.“ Podľa dostupných dát o sledovaní dráh mali Rusi celú operáciu od začiatku do konca pod kontrolou – satelit sa kontrolovane priblížil, menil polohu voči cieľu, istý čas sa zdržal v jeho mimoriadne tesnej blízkosti a potom rovnako kontrolovane odletel. „Úmysel vyvolať cielenú kolíziu tam z môjho pohľadu reálne nebol. Išlo skôr o to, ukázať odhodlanie a schopnosť niečo také urobiť,“ dodal Nagy.
Pri interpretácii je podľa neho kľúčové načasovanie. Kosmos 2612 vypustili v apríli a už v máji sa dostal k ICEYE-X36 na asi 2,5 kilometra, čo je veľmi blízko. Rusi sa na to teda pripravovali mesiace. Preto Nagy nepovažuje udalosť za priamu reakciu napríklad na septembrové vyhlásenie USA, ktoré prvýkrát verejne priznali, že majú na obežnej dráhe „space control weapons“. ICEYE-X36 je formálne registrovaný ako orbitálny objekt v USA.
Za oveľa pravdepodobnejšie považuje, že to súvisí s tým, ako aktívne spoločnosť ICEYE pomáha Ukrajine – od januára totiž zmluvne dodávajú radarové snímky ukrajinskému ministerstvu obrany. Moskva takúto možnosť naznačila už dávnejšie. Napríklad ruský predstaviteľ na pôde OSN už v roku 2022 vyhlásil, že z ich pohľadu „kvázi-civilná infraštruktúra“ na orbite môže byť legitímnym cieľom. Týmto označením zjavne myslel na konšteláciu Starlink/Starshield, ktorú využíva aj Ukrajina. V tomto poslednom kroku sa Rusko rozhodlo ukázať, že prejav hrozby nemusí zostať len v rétorickej podobe.
Ukrajina evakuovala zraneného vojaka lietajúcim dronom
Ukrajina evakuovala zraneného vojaka lietajúcim dronom. Pravdepodobne ide o historicky prvý prípad. Informácie a zábery z operácie sa šíria po sociálnej sieti Telegram. Ukrajinská 92. útočná brigáda informovala o vojakovi Konstantynovi Vlasenkovi, ktorý bol 500 dní prakticky uväznený na svojej pozícii a vojaci sa k nemu cez mínové polia nedokázali dostať. Vlasenko utrpel zranenie pri útoku ruského dronu a sám si čiastočne amputoval obe nohy, aby prežil.
Vojaka nakoniec extrahovala veľká hexakoptéra od ukrajinskej firmy Gurzuf Defence. Tá bola pôvodne stavaná ako bombardovací dron, na záchrannú operáciu ju museli upraviť a vyskúšať. Pripraviť operáciu podľa CBS trvalo týždeň, samotná operácia trvala iba hodinu a štvrť. Zúčastnili sa na nej aj iné ukrajinské drony, ktoré pútali pozornosť ruských vojsk.
Zakladateľ firmy Pavlo Feldblum povedal, že si bol vedomý, že dron, ktorý unesie takú záťaž, sa dá použiť aj na záchranné operácie. „Pri tom všetkom nie sme presvedčení, že vzdušné evakuácie sa stanú bežnými. Riziká pre zranenú osobu sú jednoducho priveľké,“ cituje ho americká stanica.
Pilot F-22 riadil dron počas letu
U.S. Air Force úspešne vyskúšala riadenie sprievodného dronu zo stíhačky. Pilot lietadla F-22 vydával počas letu príkazy dronu YFQ-44A Fury od spoločnosti Anduril. Dron prijímal rozkazy, interpretoval ich a v reálnom čase manévroval a vykonával simulované bojové úlohy.
Napätie v Hormuzskom prielive pokračuje
Donald Trump svojou bizarnou naftovou dohodou obrátil pozornosť na Moskvu, no hlavný dôsledok vojny, ktorú rozpútal proti Iránu, trvá. Za minulý týždeň bolo napadnutých najmenej dvanásť lodí, pričom počet útokov je najvyšší od rozpútania vojny, píše Al Džazíra s odvolaním sa na britské štátne inštitúcie. Hoci sa Spojeným štátom podarilo zvýšiť objem ropy, ktorý úžinou prejde, množstvá sú nestále. Médiá pracujú s možnosťou, že sa vojna znova rozhorí.
Maďarsko chce vytlačiť Moskvu z jadrovej elektrárne
Vláda Pétera Magyara uvažuje, že vymení hlavného zmluvného partnera pri stavbe jadrovej elektrárne Paks II, napísala agentúra Reuters. Tým aktuálnym je ruská spoločnosť Rosatom. Zmluvu s ruskou spoločnosťou podpísala vláda Viktora Orbána bez verejného obstarávania ešte v roku 2014.
