Nostalgia v tube plnej cukru. Jesenka prežila aj éru zdravého životného štýlu
Sladené mlieko a smotanu vyrábajú na Vysočine. Angličania pijú čaj s mliekom. Slováci a Česi si za socializmu navykli na zahustené sladené mlieko. Navyše, trocha neplánovane, si ho obľúbili aj ich deti.
Jesenka a Piknik sa stali obľúbenými sladkosťami viacerých generácií. Prežili príchod trhovej konkurencie po Nežnej revolúcii, privatizáciu aj nástup zdravého stravovania. Vyrábajú sa dodnes a udržiavajú si česko-slovenský rodokmeň.
Mliekareň v meste Hlinsko na Českomoravskej vysočine založila švajčiarska potravinárska firma Nestlé počas druhej svetovej vojny. So stavbou začala v roku 1940 a dokončila ju o tri roky neskôr.
Na vtedajšie pomery moderná fabrika bola nastavená na veľkovýrobu sušeného a sladeného kondenzovaného mlieka, cmaru a masla. Jej spracovateľská kapacita bola 40- až 60-tisíc litrov mlieka denne, už v prvom roku ho spracovala v objeme dvoch miliónov litrov. Mliekareň, ktorú domáci volali Nestlovka, zamestnávala viac ako dvesto ľudí.
V tom čase bolo Česko okupované Nemeckom. Nemci zaviedli povinné odvody mlieka pre štát. Farmári nemohli dodávať surovinu do mliekarne a jej výroba bola ohrozená.
Sunar odštartoval expanziu
Po druhej svetovej vojne začala hlinská mliekareň rozširovať produkciu sušeného mlieka, po ktorom bol v tých časoch obrovský dopyt. Vyrábala ho pod značkami Eledon, Lakton a Sunar. Na jar roku 1947 prvýkrát exportovala svoje výrobky do Poľska, Maďarska a na Blízky východ.
Kým tesne po vojne mliekareň vyprodukovala 50 ton sušeného mlieka, v roku 1949 to už bolo 700 ton. V tom čase mala monopol na jeho výrobu v celom Československu a po znárodnení bola už v rukách štátu.
Masová výroba mliečnych výrobkov pokračovala aj v ďalších rokoch. Napríklad v roku 1954 sa z Hlinska vyviezlo 20 ton sladeného kondenzovaného mlieka v plechovkách. Značka Salko sa pre tento produkt začala používať až v 70. rokoch.
Popularita tohto výrobku spočívala v jeho dlhej trvanlivosti. Vývoz smeroval najmä do Afriky, ale aj do západného Nemecka či do Grécka. Len menšia časť sladeného mlieka smerovala do domácich čokoládovní.
Dáš si tatru?
V roku 1964 dostalo nesladené kondenzované mlieko z hlinskej mliekarne vlastnú značku. Začalo sa predávať v plechovke s kresbou kravičky a hôr v pozadí pod názvom Tatra, čo malo podporiť československú vzájomnosť. Pri káve sa potom bežne hovorilo: „Dáš si tatru?“ Každý vedel, o čo ide.
Na začiatku 60. rokov sa vyrobilo len tisíc ton tatry ročne, o pol druha dekády neskôr to už bol dvojnásobok.
V roku 1966 mliekareň nainštalovala linku na plnenie kondenzovaného mlieka do hliníkových túb. O rok nato spustila výrobu sladeného kondenzovaného mlieka v tube pod názvom Piknik a v roku 1968 nasledovala sladená kondenzovaná smotana Jesenka.
Pre úplnosť, pôvodne sa Jesenka začala vyrábať už v roku 1959 v mliekarni v Zábřehu, ktorý sa nachádza na úbočí Jeseníkov, a odtiaľ pochádza aj jej názov.
Z tohto obdobia sa zachovala vtipná príhoda, v ktorej známy herec Oldřich Nový opisoval skúsenosti s novým balením sladenej kondenzovanej smotany. Ako vravel, hrdlo tuby sa upchalo stuhnutým tukom. Keď ju silnejšie stlačil, povolil jej zadný uzáver a obsah vyprskol na prísediacich kolegov.
Začiatkom 70. rokov do sortimentu hlinskej mliekarne pribudlo sladké kondenzované mlieko s kakaom Pikao a neskôr ešte Karmil s pridaným karamelom. Pod značkou Salko sa predávalo kondenzované mlieko vo väčších plechovkách.
O tom, že mliekareň chrlila kondenzované mliečne výrobky vo veľkom, svedčí investícia do nových plniacich liniek na kilové plechovky, ktoré smerovali najmä na export. V polovici 80. rokov pribudli 410-gramové balenia pod značkou Tatra Grand.
Smer trvanlivé mlieko
Po páde režimu prešla mliekareň v Hlinsku privatizáciou. Väčšinový podiel v nej získal vtedajší výrobný námestník Milan Domáček.
