USA a Izrael plánujú po amerických voľbách masívne údery na Irán
Spojené štáty a Izrael plánujú krátku a intenzívnu sériu úderov proti Iránu, ktorú chcú začať po novembrových voľbách do amerického Kongresu. Informoval o tom denník The New York Times s odvolaním sa na zdroje z administratívy prezidenta Donalda Trumpa.
Útoky majú cieliť na jadrové a vojenské zariadenia a energetickú infraštruktúru s cieľom prinútiť Teherán pristúpiť k americkým podmienkam pri vyjednávaniach, čo sa Washingtonu takmer osem mesiacov od začiatku vojny doteraz nepodarilo.
Americké a izraelské letectvá v posledných dňoch zintenzívnili prípravu na možný útok a vykonávajú prelety nad Irakom, zatiaľ čo americký minister obrany Pete Hegseth tento týždeň rokoval v Izraeli s premiérom Benjaminom Netanjahuom, aby s ním konkrétne plány prebral.
Zdroje denníka sa zhodujú, že samotné útoky prídu až po voľbách konaných 3. novembra, keďže Trump nechce ďalej zhoršovať pozíciu kandidátov svojej Republikánskej strany novým kolom široko nepopulárnej vojny. USA navyše budú musieť presunúť do oblasti svoje námorné sily vrátane lietadlových lodí, čo potrvá najmenej do začiatku novembra. Američania podľa denníka preferujú útoky za tmy, ktorej bude nad Iránom v novembri pribúdať na úkor denného svetla.
Šéf Bieleho domu opakovane používa hrozbu ďalších útokov v snahe prinútiť Teherán na rokovanie podľa amerických predstáv, iránski predstavitelia však doteraz odmietajú najmä požiadavky Washingtonu týkajúce sa jadrového programu.
Niektorí americkí činitelia si myslia, že nové kolo rýchlych úderov môže zasadiť ďalšiu ranu iránskej ekonomike sužovanej americkou blokádou vývozu iránskej ropy, a tým posilniť vyjednávaciu pozíciu Washingtonu.
Spojené štáty na konci februára rozpútali vojnu s Iránom spoločnými údermi s Izraelom. Trump pôvodne tvrdil, že jej cieľom je odstrániť iránsky režim a že potrvá niekoľko týždňov. Irán však v reakcii na údery začal útočiť okrem iného na lode v Hormuzskom prielive, čo prispelo k výraznému rastu cien ropy, ktorý sa prejavil aj veľkým zdražovaním na amerických čerpacích staniciach.
Iránski predstavitelia v reakcii na hrozbu možných nových amerických útokov odkazujú do Washingtonu, že Teherán rozšíri svoje ciele v regióne na kľúčovú infraštruktúru, ako sú dátové centrá či podmorské káble.
Všetky tieto faktory môžu podľa denníka zohrávať úlohu v rozhodovaní, či Trump plánované útoky v novembri schváli. Zasiahnuť do situácie môžu aj izraelské parlamentné voľby 27. októbra, v ktorých môže Netanjahu prísť o väčšinu a v oslabenej pozícii pre neho môže byť náročnejšie začať ďalšie kolo vojny, myslia si podľa denníka niektorí odborníci. Iné hlasy však tvrdia, že by premiér mohol novú ofenzívu využiť ako páku na to, aby vytvoril širšiu vládu národnej jednoty.
Televízia CNN minulý týždeň uviedla, že USA pripravili plány úderov, ktoré by v prípade Trumpovho rozkazu na obnovenie bojov mohli zahŕňať použitie bomby GBU-43/B, teda najväčšej americkej nejadrovej bomby. Podľa zdrojov denníka by mohla byť zhodená na horu Pickaxe (perzsky Kúh-e Kolang Gáz Lá), v ktorej útrobách sa podľa Washingtonu a Tel Avivu nachádza jadrové zariadenie. Útokom na ňu už Trump v minulosti hrozil.
