Šatky v školách zakázali v Rakúsku aj Azerbajdžane. Baku pritom nahnevalo aj Turecko
Zákazy nosenia náboženských pokrývok hlavy v školách sa rozširujú aj do krajín, kde moslimovia tvoria väčšinu obyvateľstva. Zástancovia opatrení hovoria o ochrane sekulárneho charakteru vzdelávania, kritici o diskriminácii.
Od septembra platí obmedzenie nosenia náboženských odevov v školách v Rakúsku. K podobným krokom už predtým pristúpili krajiny ako Francúzsko, Belgicko či Kosovo, pričom sa o ďalších obmedzeniach diskutuje aj v iných štátoch. Podoba pravidiel sa pritom v jednotlivých krajinách líši.
V Rakúsku nesmú dievčatá mladšie ako štrnásť rokov nosiť náboženské pokrývky hlavy v žiadnej škole, či už štátnej, alebo súkromnej. Táto veková hranica nie je náhodná: od štrnástich rokov rakúske právo priznáva dospievajúcim právo samostatne rozhodovať o svojom vierovyznaní. Dovtedy rozhodujú rodičia a zákon od nich žiada, aby toto rozhodnutie neprenášali do školy. Štát opatrenie zdôvodňuje potrebou chrániť dievčatá pred tlakom, ktorému podľa ministerstva školstva čelia zo strany rodiny aj rovesníkov. Už v minulosti pritom podobný zákaz rakúsky ústavný súd zablokoval.
Francúzsko pristúpilo k obmedzeniu náboženských symbolov medzi prvými. Už v roku 2004 schválilo zákon, ktorý v štátnych školách nepovoľuje „nápadné náboženské symboly“ – šatku, kríž, jarmulku či turban. Vzťahuje sa na základné školy, nižšie stredné školy aj vyššie stredné školy, nie však na súkromné školy ani univerzity. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že štát má právo zabezpečiť neutralitu školy a že zákon je v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V roku 2023 sa obmedzenia rozšírili aj na abáju.
Náboženské symboly nie sú od roku 2009 povolené ani vo Flámsku, pričom súd v Štrasburgu toto belgické pravidlo potvrdil. Holandsko a Dánsko nepovoľujú zahaľovanie tváre v školách, Kodaň toto pravidlo rozširuje aj na univerzity. Švajčiarsko, Bulharsko a Portugalsko obmedzili zahaľovanie tváre na verejných miestach, Portugalsko zákonom prijatým tento august.
Podobné obmedzenia platia aj vo viacerých štátoch s moslimskou väčšinou mimo Európy. V Kazachstane schválili v roku 2016 požiadavky na povinné školské uniformy, ktoré vylučujú náboženské prvky; v Uzbekistane zaviedli jednotnú školskú uniformu v roku 2018.
Osobitným prípadom je Kosovo, kde moslimovia tvoria až 90 percent obyvateľstva. Administratívne usmernenie tamojšieho ministerstva školstva od roku 2010 zakazuje v štátnych školách „náboženskú uniformu“ vrátane pokrývky hlavy. V roku 2014 bolo aktualizované a platí dodnes. Priština ho vysvetľuje tradíciou sekulárnej školy, rovnosťou všetkých detí pred štátom a zámerom budovať inštitúcie podľa európskeho vzoru.
Oveľa väčšiu vlnu kritiky si vyslúžili podobné obmedzenia, ktoré 21. septembra schválila vláda v Azerbajdžane. Tie doplnili už existujúce zákony z roku 2022 o požiadavkách na školské uniformy a špecifikovali, že ich súčasťou nie sú prvky „nezodpovedajúce zásade sekulárneho charakteru všeobecného vzdelávania“. Medzi súčasťami uniformy nie je uvedená šatka na hlave, pričom rozhodnutie sa týka len škôl; na univerzitách, v práci ani na ulici sa nič nezmenilo. Vláda sa odvoláva na sekulárnosť štátu a vzdelávania a tvrdí, že o nosení šatky sa dievčatá môžu rozhodnúť po dovŕšení dospelosti. Amnesty International vyzvala vládu, aby nediskriminovala študentov a prepustila zadržaných aktivistov.
Ešte väčšej kritike čelí Alijevov režim z Turecka, svojho významného spojenca. Najmä nábožensko-konzervatívne kruhy a niektorí politici vládnej strany vyzývajú Baku, aby svoje rozhodnutie prehodnotilo. „Šatka nie je prekážkou, ale požiadavkou vyplývajúcou z viery!“ napísal na sieti X hlavný poradca tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana Oktay Saral, ktorý označil azerbajdžanské obmedzenia za „neprijateľné“ a vyzval Baku, aby „túto chybu napravilo“.
Zákaz nosenia šatiek na univerzitách platil v Turecku do roku 2010, v štátnych inštitúciách až do roku 2013, pričom sa odvolával na sekularizmus zakotvený v ústave. Aj napriek tlaku niektoré turecké osobnosti kritiku Azerbajdžanu odmietajú. Turecký teológ Cemil Kılıç 3. októbra vyzval Azerbajdžan, aby si „starostlivo zachovával svoju sekulárnu identitu“ a neustupoval politickým islamistom. Turecký komentátor Ardan Zentürk upozorňuje, že mladí ľudia „musia byť sekulárni“ a nesmú byť zverení do rúk náboženských spoločenstiev.
Azerbajdžanská vládna strana Nový Azerbajdžan už 13. októbra reagovala zdržanlivo: úzke väzby medzi oboma krajinami neznamenajú, že jeden štát má určovať vnútropolitické rozhodnutia druhého. Napätie vo vzájomných vzťahoch Baku a Ankary pritom nespôsobujú len obmedzenia v školách, ale aj postoj k Izraelu. Zatiaľ čo Turecko je veľkým kritikom izraelskej politiky, Azerbajdžan mu predáva ropu a kupuje od neho zbrane.
