Čína posilňuje vplyv na ceny ropy
Čína ako najväčší dovozca ropy na svete mení svoju pozíciu na trhu s ropou. Zatiaľ čo viac ako polovica čínskeho dovozu ropy donedávna pripadala na Blízky východ, konflikt v oblasti Perzského zálivu a faktická blokáda Hormuzského prielivu pre svetový obchod s ropou prinútili Peking hľadať alternatívne zdroje a zároveň zvýšiť investície do prieskumu a ťažby vlastných nálezísk.
Podľa odborníkov je Čína ako druhý najväčší spotrebiteľ ropy na svete a jej najväčší dovozca schopná pohnúť cenou tejto komodity rovnako ako ropný kartel OPEC. Ten nedávno oslabilo vystúpenie Spojených arabských emirátov, štvrtého najväčšieho producenta v rámci kartelu, ktorý má teraz jedenásť členov. Členské štáty OPEC-u sa okrem toho musia dohodnúť na ťažobnej politike, čo býva niekedy problém, zatiaľ čo v Pekingu ju striktne určuje vláda.
Ťažba v extrémnych hĺbkach
Čína má k dispozícii špičkové ťažobné technológie, ktoré umožňujú ísť za ropou aj zemným plynom do extrémnych hĺbok. Ako najsľubnejší ťažobný región sa javí Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang na severozápade Číny, kde štátny koncern PetroChina v piesočnej púšti Taklamakan doteraz vyťažil vyše 26 miliónov ton ropy. To má byť len začiatok, keďže zásoby na ropných poliach Cha-te a Fu-man spomínaná spoločnosť odhaduje na viac ako miliardu ton. V súčasnosti sa tam vŕta do hĺbky vyše 8 300 metrov.
Zvládnutie krízy vďaka zásobám
Krízu, ktorá po americko-izraelskom útoku na Irán 28. februára zasiahla svetový trh s ropou, zvládla Čína s obdivuhodnou obratnosťou. Od apríla do konca júna znížila dovoz ropy na šesť miliónov barelov denne, teda zhruba o polovicu. Mohla si to dovoliť vďaka veľkým strategickým zásobám, ktoré Informačná energetická agentúra USA koncom minulého roka odhadla na takmer 1,4 miliardy barelov. Započítava do nich nielen štátne strategické zásoby, ale aj komerčné zásoby podnikov, na ktoré však dohliada vláda.
Na Blízky východ za prvý polrok tohto roka pripadalo 44,6 percenta čínskeho dovozu ropy v porovnaní s 55,4 percenta za rovnaké obdobie vlani. Severomorská ropa Brent pritom v júni zlacnela o 21 percent na 72 dolárov. Dôvodom bolo uvoľnenie napätia v oblasti po tom, ako sa USA a Irán dohodli na šesťdesiatdňovom prímerí, ktoré sa napokon v auguste predčasne skončilo. K dočasnému poklesu ceny však prispela aj politika Číny.
Peking hľadá spoľahlivejšie zdroje
Konflikt na Blízkom východe, kde hrozí aj v budúcnosti prerušenie dodávok, prinútil vládu v Pekingu hľadať spoľahlivejších a stabilnejších dodávateľov. Čína tak chce nielen ťažiť ropu doma, ale tiež mení dodávateľov. V hre je Afrika a Brazília.
