Účel opäť raz svätí prostriedky. Hlasy zo zahraničia neposilňovali Smer
Prijímanie účelových zákonov podľa toho, ako to vládnuca väčšina práve potrebuje, nie je novinkou. Súčasná koalícia však doviedla takúto prax do nevídaných rozmerov. Do kategórie „účel svätí prostriedky“ patrí aj prerokúvaná novela volebného zákona. Ide o zrušenie korešpondenčnej voľby zo zahraničia a zmenu pravidiel prednostných hlasov, tzv. krúžkovania.
Vládna koalícia sa už ani nenamáha hovoriť o nejakých iných ako čisto účelových dôvodoch, navrhované zmeny by mali či mohli v najbližších voľbách vylepšiť jej výsledok. Väčšia reforma sa nekoná, a keďže dobre známy gerrymandering (účelové upravovanie volebných obvodov, najmä pri väčšinovom volebnom systéme) sa pri jednom volebnom obvode uplatniť nedá, koalícia siahla po otáznej úprave týchto dvoch volebných zákonov. Každý z nich iným spôsobom mení doterajšiu prax.
Stopka pre voľbu poštou zo zahraničia
Možnosť voliť zo zahraničia poštou bola zavedená v roku 2004. Avšak až vo voľbách roku 2023 prešiel počet takto odovzdaných hlasov cez prah viditeľnosti. Do volebného výsledku bolo zaradených 58 779 platných korešpondenčných hlasov, čo predstavovalo 1,95 percenta zúčastnených voličov. Išlo však o pozoruhodný 15-násobný medzivolebný nárast (v roku 2020 to bolo 3861 hlasov).
Nárast sa dá pripísať najmä dvom faktorom. Predovšetkým stále viac (nielen mladých) ľudí žije, pracuje, študuje v zahraničí. Politika na Slovensku ich zaujíma, chcú sa na voľbe politickej reprezentácie svojím hlasom podieľať, a to udržuje aj krehkú pripútanosť, ktorá sa raz možno premení na ich návrat. Samozrejme, v niektorých prípadoch ide len o dočasnú neprítomnosť.
Druhý faktor súvisí s tým, že slovenskí občania v zahraničí sa spájajú: majú svoje občianske a profesionálne komunity (niektoré si hovoria „kaviarne“), ktoré pestujú aj isté občianske povedomie. Za mnohé uveďme Srdcom doma v Česku alebo uznávanú mimovládku mladých profesionálov Slovak PRO v Spojených štátoch.
Hlasy, ktoré prišli poštou zo zahraničia, však väčšinovo nepreferovali strany dnešnej koalície – dve tretiny išli v prospech PS, každý desiaty pre SaS a iba šesť percent pre Smer. V celkovom výsledku to nie je veľa. Ale ak by sme mali túto logiku uplatniť do dôsledkov, komu sťažíme prístup k volebnému právu nabudúce?
Predkladateľom tohto zákona však ide ešte o niečo viac. Snahu ukázať našim občanom v zahraničí, že ich angažovanosť nie je žiaduca, alebo – teda, ak sú až takí vlastenci, nech si zacestujú k najbližšiemu zastupiteľskému úradu a ešte aj podstúpia byrokraticky náročnú registráciu. Ťažko dopredu odhadnúť, do akej miery táto prekážka zníži volebnú mobilizáciu. Ale veď prečo neskomplikovať niečo, čo sa už osvedčilo a čo má šancu udržať krehkú nitku záujmu o politické dianie doma?
Prednostné hlasovania – tichý hlas voličov?
Kým korešpondenčné hlasovanie zo zahraničia leží v žalúdku najmä Smeru, obmedzenie prednostného hlasovania je srdcovka predsedu SNS. Bol to však on sám, kto si dal v roku 2023 na kandidátku esá z extrémistickej a konšpiračnej scény, aby mu potiahli celkový výsledok, a potom bol prekvapený, že nad nimi úplne stratil kontrolu. Nuž, je to dilema – nezávislí rebeli či stranícki lojalisti? Tak sa vo svojej štúdii o preferenčnom hlasovaní rečnícky pýta aj politológ Michal Smrek Grahn.
