Krajiny V4 chcú eurofondy nasmerovať aj do podpory priemyslu
Krajiny Vyšehradskej štvorky by chceli smerovať európske zdroje do podpory priemyslu v súvislosti s vysokými cenami energií. Pri tvorbe ďalších finančných programov chcú umožniť aj financovanie prevádzkových nákladov firiem a v koncepciách zrovnoprávniť jadrovú energiu s obnoviteľnými zdrojmi energií (OZE).
Uviedla to ministerka hospodárstva Denisa Saková po pondelkovom stretnutí ministrov zodpovedných za energetiku krajín V4 s eurokomisárom pre energetiku a bývanie Danom Jørgensenom v Bratislave, na ktorom podpísali spoločnú deklaráciu o prioritách v tejto oblasti smerom k Európskej únii.
Na pomoc s vysokými cenami energií by podľa Sakovej mohli ísť eurofondy z kohéznej politiky alebo by sa mohla zvýšiť flexibilita v rámci modernizačného fondu. Malo by ísť pritom o dočasnú výnimku. „Žiadna krajina V4 nechce dlhodobo zaťažovať svoj štátny rozpočet, a preto by sme radi v prípade potreby využívali na podporu priemyslu aj zdroje Európskej komisie,“ uviedla ministerka.
Ministri chcú ďalej s Európskou komisiou diskutovať o tom, aby akékoľvek podporné projekty a programy, ktoré Európska komisia tvorí na podporu konkurencieschopnosti, zahŕňali možnosti nielen financovať investičné náklady do transformácie priemyslu, ale aby zohľadňovali aj prevádzkové náklady priemyslu.
Ministri tiež hovorili o energetickej bezpečnosti po odstrihnutí od dovozu plynu z Ruska. Európska únia by podľa nich mohla podporiť investície, ktoré smerujú do diverzifikačných trás.
Požiadavku zrovnoprávniť jadro na úroveň OZE Saková vysvetlila zlepšením možností financovania výstavby nových jadrových blokov. „Každá krajina by si mala vybrať svoj energetický mix podľa jej vlastných špecifík: či to bude jadro, vietor, slnko, geotermálna energia alebo voda,“ dodala.
Minister priemyslu a obchodu Českej republiky Karel Havlíček doplnil ďalšiu prosbu na Európsku komisiu v súvislosti s opatreniami členských štátov pri vysokých cenách energií. Podľa neho by sa tieto výdavky nemali započítavať do fiškálnych plánov, podobne ako výdavky na obranu. Zároveň hovoril o ďalšom odklade metánového nariadenia a systému emisných povoleniek pre dopravu a ďalšie sektory (ETS2).
Poľský minister energetiky Milosz Motyka zdôraznil, že Európa musí staviť na vlastný priemysel a vlastné technológie. „To je garancia nezávislosti, suverenity a ešte lepšej odolnosti našich hospodárstiev voči budúcim krízam,“ skonštatoval. Do tohto mixu podľa neho patrí aj jadro, napríklad vo forme malých modulárnych reaktorov.
Elektrifikácia a jadrová energia idú ruka v ruke aj podľa ministra hospodárstva a energetiky Maďarska Istvána Kapitányho. „Je jasné, že musíme mať plán, ktorý pomôže každému na to, aby sme si pripravili ten najlepší energetický mix pre každú krajinu,“ dodal s tým, že niektoré riešenia navrhnuté v minulosti neboli vhodné pre všetky krajiny. Informoval tiež, že ministri spolu hovorili aj o intervenciách, ktoré jednotlivé krajiny V4 podnikajú pri riešení vysokých cien energií.
Jørgensen súhlasil, že Európska komisia aj členské krajiny musia robiť opatrenia, aby čo najlepšie pomohli svojim obyvateľom v čase drahých energií. „Potrebujeme to robiť dočasnými opatreniami, ale zároveň tak, aby sme neohrozili našu dlhodobú stratégiu, aby sme neboli závislí,“ dodal s tým, že pre EÚ je kľúčové znížiť svoju závislosť nielen od Ruska, ale aj od globálneho trhu.
