Režisérka Sára Prokopová debutuje s dokumentom Preladenie o premene RTVS na STVR
Režisérka Sára Prokopová uvádza svoj debutový dokumentárny film Preladenie, ktorý zachytáva zmenu verejnoprávnej RTVS na štátnu STVR za štvrtej vlády Roberta Fica. Slovenská premiéra filmu sa uskutoční v utorok na festivale Jeden svet a ešte tento mesiac ho čaká aj medzinárodná premiéra.
„Zaujímalo ma odhodlanie ľudí a ich odvaha, práve preto, že agresívna rétorika politikov aj voči novinárom sa stala normou,“ povedala Prokopová o motivácii nakrútiť film.
Verejnoprávna televízia ako priestor slobodnej kreativity
Režisérka spomína, že verejnoprávnu televíziu sledovala už od strednej školy, keď bývala s mamou a večer si spolu púšťali televízne noviny a filmy bez reklám. Ako formujúcu sa filmárku ju zaujímal najmä program na Dvojke, kde bolo možné vidieť novinky zo slovenskej kinematografie, ktorých je televízia koproducentom.
„Bez koprodukcie s verejnoprávnou televíziou by na Slovensku nevzniklo toľko filmových projektov, a preto je pre naše prostredie veľmi podstatná,“ uviedla Prokopová. Dodala, že by si želala, aby STVR zostala priestorom slobodnej kreativity a bola zárukou obsahovej aj formálnej kvality, nie zdrojom komerčného obsahu.
Film nevznikol v koprodukcii so STVR
Na filme Preladenie sa STVR ako koproducent nepodieľala. Prokopová potvrdila, že sa o koprodukciu ani neuchádzali, keďže by to podľa nej vyžadovalo obrovské množstvo energie a času s pravdepodobnosťou neúspechu. Tím sa preto v posledných mesiacoch venoval spolupráci s menším rizikom.
„Momentálne sme teda v riešení s Českou televíziou, do ktorej vkladáme veľkú nádej a čakáme len na zasadnutie rady,“ priblížila režisérka.
Námet prišiel od pedagóga Roberta Kirchhoffa
Pôvodne mala Prokopová v pláne nakrútiť úplne iný magisterský film, ktorý sa netýkal médií a žánrovo išiel o esejistický portrét. Preladenie podľa jej slov nevznikalo s vopred danou autorskou víziou, ale intuitívne z vnútorného pnutia, že sa vo verejnom priestore deje niečo, čo je potrebné zaznamenať do budúcnosti ako dôkazový materiál.
S námetom prišiel jej pedagóg Robert Kirchhoff. Prokopová súkromne chodievala na protesty proti konaniu súčasnej vlády vrátane návrhu zákona o televízii a rozhlase. So študentmi filmových škôl vtedy napísali aj otvorený list na obranu RTVS, ktorý prečítala verejne na jednom z protestov.
„Robo na mne videl, v akej vnútornej tvorivej stagnácii sa nachádzam a že sa nedokážem venovať téme, ktorú som si pôvodne na magisterský film zvolila. Spýtal sa ma, či by som nechcela točiť o STVR, keď ma dianie v nej vnútorne škrie a venujem sa tomu vo voľnom čase,“ opísala Prokopová.
Do projektu podľa vlastných slov vstúpila ako „tabula rasa“ s množstvom otázok a odpovede zisťovala za pochodu. Nestavia sa preto do pozície odborníčky na médiá.
Ľudský rozmer novinárok a novinárov
Film je pretkaný zábermi zo súkromného života aktérov zo štrajkového výboru. Prokopová v rozhovore naznačila snahu priblížiť novinárky a novinárov aj z ľudského hľadiska, keďže predstavitelia koalície dlhodobo osočujú túto profesiu.
