Mŕtvica ohrozuje už tridsiatnikov, ničí ich najmä sedenie a stres
Mŕtvica už dávno nie je ochorením, ktoré sa týka výlučne seniorov. Už tridsiatnici sa liečia na vysoký krvný tlak a majú vysoký cholesterol, čo sú hlavné rizikové faktory pri vzniku cievnej mozgovej príhody. Dôvodom nie je zmena samotnej choroby, ale náš životný štýl.
„Choroba samotná sa nezmenila. Zmenil sa náš životný štýl. Sedavý životný štýl, málo pohybu, fyzickej aktivity, stres v práci a rodine. Už tridsiatnici sa liečia na vysoký krvný tlak a majú vysoký cholesterol, čo sú hlavné rizikové faktory pri vzniku cievnej mozgovej príhody,“ upozorňuje MUDr. Katarína Grebečiová, primárka Špecializovanej nemocnice FBLR Vitalita v Lehniciach.
Cievna mozgová príhoda každoročne zasiahne vyše desaťtisíc Slovákov. Rizikové faktory sa pritom môžu objavovať desaťročia predtým, ako k samotnej príhode dôjde. Celoživotné riziko CMP sa za posledných dvadsať rokov zvýšilo približne o 50 percent a odhaduje sa, že mozgovú príhodu počas života prekoná jeden zo štyroch dospelých.
Záchrana života je iba začiatok
Moderná medicína urobila v liečbe akútnej fázy CMP obrovský pokrok. Pri mozgovej príhode rozhodujú minúty a rýchla odborná pomoc môže zachrániť život a obmedziť poškodenie mozgu. Z pohľadu pacienta sa však prepustením z akútneho oddelenia mŕtvica nekončí.
„Sú pacienti bez akýchkoľvek následkov alebo len s minimálnymi následkami po prekonaní cievnej mozgovej príhody. Väčšina pacientov však také šťastie nemá. Z ničoho nič sa im zmení život a táto zmena môže byť drastická,“ hovorí lekárka.
„Zrazu nevedia hýbať polovicou tela, nedokážu používať ruku, nevedia sa najesť, zabieha im, dusia sa, lebo nedokážu prehltnúť. Nevedia si sadnúť, postaviť sa. Nepociťujú nutkanie na moč, stolicu, sú plne odkázaní na starostlivosť druhej osoby.“
CMP pritom nemusí človeka pripraviť iba o pohyb. Často býva postihnutá reč, pacienti ostanú prakticky nemí, nevedia si spomenúť na slová, pomenovania, nespoznávajú svoju najbližšiu rodinu. „Stane sa, že sa úplne zmení osobnosť pacienta, ostanú agresívni, depresívni, plačliví, v noci kričia. Kvalita života je prakticky nulová,“ opisuje následky primárka.
Rehabilitácia nie je doplnok, ale nevyhnutná súčasť liečby
Práve preto Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) prijala historicky prvú rezolúciu venovanú výlučne cievnej mozgovej príhode. Dokument vyzýva krajiny, aby posilnili celý reťazec starostlivosti, od prevencie cez rýchlu diagnostiku a akútnu liečbu až po rehabilitáciu a pripravenosť zdravotných systémov postarať sa o ľudí, ktorí mozgovú príhodu prežili.
„Čím skôr sa začne s rehabilitáciou, tým je väčšia šanca na obnovu motorických a mentálnych funkcií,“ potvrdzuje lekárka. „S pacientom sa začína cvičiť už na neurologickej JIS v akútnej fáze hospitalizácie, čo výrazne zlepšuje jeho prognózu.“
Napriek tomu je rehabilitácia stále podceňovanou súčasťou liečby. „Nie je to tak dávno, čo sa zatváralo jedno lôžkové rehabilitačné pracovisko za druhým,“ hovorí MUDr. Grebečiová s tým, že v mnohých očiach sú rehabilitačné zariadenia len „telocvikári“.
Situácia v dostupnosti rehabilitačných zariadení sa podľa primárky za posledných päť rokov zlepšila, vznikli nové neurorehabilitačné aj klasické rehabilitačné lôžkové zariadenia. Za väčší problém však považuje financovanie následnej starostlivosti.
„Platby od poisťovní nepokryjú naše reálne náklady. Okrem iného nevieme modernizovať, zakúpiť prístroje na robotickú rehabilitáciu, ktorá by imobilným pacientom bola veľmi nápomocná. Pacienti si musia rôzne služby doplácať, čím sa stáva rehabilitácia nedostupnou,“ vysvetľuje.
Ďalším problémom je podľa nej nedostatočná informovanosť pacientov po prepustení z akútnej starostlivosti. „Pacienti nevedia, aké majú možnosti následnej rehabilitačnej liečby, čo preplatí poisťovňa, na čo majú nárok. Často sa stane, že prídu pacienti po roku od príhody bez akejkoľvek predchádzajúcej rehabilitácie, že im nikto o rehabilitácii nepovedal.“
Súboj s časom sa nekončí stabilizáciou pacienta
Pri cievnej mozgovej príhode sa stále zdôrazňuje, že rozhodujú minúty. Rovnaké pravidlo však platí aj pre rehabilitáciu. Akútna medicína a rehabilitácia preto nie sú dve konkurenčné časti liečby, medzi ktorými si treba vybrať tú dôležitejšiu.
Prvá rozhoduje o prežití a rozsahu poškodenia mozgu. Druhá do veľkej miery rozhoduje o tom, čo človek so zachráneným životom ešte dokáže. Či bude schopný chodiť, sám sa najesť, rozprávať, vrátiť sa k rodine, prípadne do práce. Alebo bude dlhodobo odkázaný na pomoc iných.
Cieľom je dostať pacienta čo najbližšie k životu pred príhodou. Na dôležitosť tejto témy upozornil desiateho októbra v Bratislave Beh neporazených. Toto športové podujatie so sloganom Nenechaj sa poraziť porážkou upriamilo pozornosť na fakt, že cievna mozgová príhoda môže zasiahnuť každého. Beh priniesol do ulíc hlavného mesta nielen zábavu, ale najmä osvetu, informovanosť o prevencii, ktorá môže zachrániť život, aj stretnutia komunity neporazených.
