Pribrzdená česká polarizácia
České komunálne a senátne voľby sa v pretlaku domácej „taraboviny“ asi nezmestia nieže do printu, ale ani do onlinu. Blízkosť podobnej udalosti na Slovensku (o desať dní) však vyzýva ku krátkemu poznámkovému aparátu. Čo ak sa nájde niečo, čo je radno si od suseda vziať?
Na prioritnú otázku, ktorú prikazuje diktatúra klikov a lajkov, jednoznačná odpoveď znie, že víťazom českých komunálok je STAN (hnutie starostov). Porazenými sú ANO, SPD a čiastočne Piráti. Niektorí pražskí komentátori dodávajú aj ODS, ale mýlia sa, keďže určujúcejšia než „pokleslé“ čísla je povolebná mocenská pozícia. Porážka koalície sa dá takisto napevno predoslať pred druhým kolom volieb do Senátu.
Ústup antisystémovej koalície z pozícií, aj navzdory nominálnemu „víťazstvu“ ANO, je sám osebe dôvodom na štipku optimizmu. Samozrejme, nepreceňovateľným, sme na Slovensku.
Český výsledok poteší zvlášť po žalmoch z nemeckých volieb tzv. druhého sledu v dystopickom zmysle, že – minimálne zveličenie – extrém teraz „zožerie“ celú Európu. Oponentúra, že Česko a „ex-NDR“ sú dve rôzne veci a Slovensko je vec tretia, sa nechytá. Poukazovanie na neporovnateľnosť rozličných prostredí relativizuje potešenie z českého výsledku presne do takej miery, v akej sa Sasko-Anhaltsko, Pomoransko a Berlín zovšeobecňovali pre (dobreže nie) celú Európu.
O dve-tri vrstvy hlbšie leží zdanlivá protirečivosť. Tendencia obchádzania hnutia ANO opozičnými stranami pri budovaní „vládnych“ koalícií, a to aj v sídlach, v ktorých babišovci dobehli ako prví, je nespochybniteľnou známkou dotvárania blokovej kompozície politickej scény. Uzatváranie priechodnosti, zvyšovanie nepriestupnosti medzi blokmi sa nedá čítať inak než ako eskalácia politicko-spoločenskej polarizácie. Avšak eskalácia takpovediac s mierou.
Koaličné rozhovory v treťom a štvrtom najväčšom meste, kde spolu rokujú STAN a ANO, zároveň prezrádzajú, že v Česku sa polarizácia síce „vyvíja“ (predseda STAN Rakušan: „Neteší ma situácia v Ostrave a Plzni.“), zďaleka však ešte nedosahuje maďarský, poľský či nemecký „level“. A isteže ani náš slovenský, kde – uznáte asi všetci – pomyslenie na „koaličný rozhovor“ medzi PS (SaS, Demokrati) a Smerom (SNS, Republikou) napríklad v Košiciach, Prešove atď. vyznieva pekne absurdne. (Pozdravujeme prezidenta Pellegriniho.) A dá sa to vztiahnuť aj na KDH, pri ktorom si však dajme radšej dvojpercentnú rezervu. Podobne ako dve percentá na to, že sa nejaký župno-okresný, nie celkom zorientovaný šerif zapletie s Hlasom. Ako sa poznáme, alebo skôr nepoznáme, Lunterovi z Banskej Bystrice by spájanie ohňa a vody neprekážalo. Bystrický župan ale nie je opozícia ani koalícia, on je „nezúčastnený“, čo je takmer horšie ako koaličný.
No a teraz sa nehádajte. Chvála Čechom, avšak skôr ako ich pribrzdená, regulovaná polarizácia je pre požupno-pokomunálnovolebné Slovensko výhodná a nevyhnutná jedine polarizácia zásadná a absolútna. S vlastizradcami a Rusmi niet o čom v komunáli ani v župe.
