Vodca vie o vašich tajomstvách a zneužije ich. Ako sekty ovládajú ľudí a prečo je z nich ťažké odísť
Do sekty môže za istých okolností spadnúť takmer každý – bez ohľadu na vzdelanie či spoločenské postavenie. Upozorňuje na to sociálny antropológ a kriminológ Patrik Ismael Májovský. V rozhovore na príklade náboženského spoločenstva Zbor viery na Turci vysvetľuje, ako vzniká náboženská mikrototalita, akú rolu v nej zohráva strach, peniaze a kontrola súkromia a prečo systém na Slovensku obetiam podobných skupín často nedokáže pomôcť.
Príbeh Natálie Mikulovej (28), ktorá prehovorila o rokoch sexuálneho zneužívania a psychickej manipulácie zo strany samozvaného pastora Reného Schneidera (54), odkryl pozadie náboženského spoločenstva Zbor viery na Turci.
Na základe znakov z príbehu Mikulovej a Schneidera, kde sa prelína autorita jedného muža, izolácia od rodiny mimo spoločenstva, finančné vykorisťovanie a zastrešovanie sa Ježišom Kristom, ale aj sexuálne zneužívanie, sa podľa Májovského dá Zbor Viery označiť za nebezpečný kult či sektu. Ako uvádza, s istotou možno povedať, že toto spoločenstvo nie je oficiálne uznané štátom, čo samo osebe ešte nemusí byť diskreditačné.
„Tento náboženský vodca má však vlastné interpretácie božstva, ktoré určite nie sú v zhode s kánonickým výkladom Biblie, a nedodržiava ani predpísané rituály. Z pozície katolíckej cirkvi by sme ho mohli označiť za sektu, aj keď v religionistike sa od tohto označenia upúšťa v prospech neutrálnych termínov ako nové náboženské hnutie či len religiózne spoločenstvo,“ hovorí odborník.
Toto spoločenstvo podľa neho funguje do veľkej miery aj na báze takzvaného ľudového kresťanstva. Ako dodáva, Európania vrátane sekulárnych ateistov sú vo vnímaní života a smrti kresťanskou imagináciou značne ovplyvnení. „Takýto samozvaný kazateľ to, samozrejme, zneužíva, používa známe prirovnania a schémy, ktoré sú ľuďom zrozumiteľné, lebo v tom kultúrnom rámci vyrastali. Zároveň si ich dokáže získať napríklad tým, že na nich má extra čas. Nájde si priestor a vypočuje ich lepšie, než to možno robil farár v ich pôvodnej farnosti, psychológ alebo priatelia,“ vysvetľuje.
V rámci nových religióznych hnutí a siekt vždy existuje nejaká hlavná postava – tvorca, zakladateľ alebo malá prvá skupina, od ktorej sa následne odvíjajú ďalšie. V tomto prípade podľa Májovského kazateľ a líder v jednej osobe odkopíroval program Zboru viery, ktorý fungoval v Maďarsku už za socializmu, a preniesol ho do slovenského kontextu.
Kľúčovým problémom a znakom sekty je podľa odborníka strata kontroly – teda moment, keď vedúca osobnosť alebo malá skupina začne absolútne ovládať ostatných členov. A to na základe svojho špecifického učenia a kódexu, v ktorom má autoritu na výklad práve zakladajúca osoba alebo skupina jeho najvernejších.
Problematické je aj prerušenie kontaktov s okolím. To môže byť obojstranné. „Rodina a bližší známi či kolegovia sa od takéhoto človeka často odtiahnu, čo ho len utvrdí v jeho izolácii. Náboženská skupina túto izoláciu zneužije a ďalej systematicky prehlbuje. Napríklad tým, že mení tradičné spôsoby fungovania, zavádza iné sviatky, iný kód stravovania, odievania alebo iný režim dňa a odlišné rituály,“ uvádza Májovský.
Ako pozorovatelia zvonku si podľa neho musíme všímať, koľko času človek tomuto spoločenstvu venuje. Hoci môže do sekty prepadnúť aj celá rodina, často ide o jednotlivcov, ktorí z psychologického hľadiska môžu trpieť osamelosťou a frustráciou, ktorú navonok maskujú. Treba sledovať, či sa spoločenstvu nevenujú na úkor iných, dovtedy dôležitých činností.
Často sa stáva, že členovia v rámci skupiny vykonávajú aktivity úplne zadarmo. Vychádza to z ich prvotného nadšenia, ktoré ešte nemusí byť výsledkom nejakej sofistikovanej manipulácie. „Človek je jednoducho prijatý do novej komunity, získa novú víziu a zmysel života a z vďačnosti nadšene pracuje v jej prospech. Mnohí si napríklad ponechajú bežnú zárobkovú činnosť, ale veľký diel z nej už odovzdávajú lídrovi alebo ekonómovi sekty,“ približuje.
Ďalším obrovským rizikovým faktorom je prienik do súkromného života. Samozvaný pastor, líder, guru alebo úzka skupina okolo neho začnú o človeku a jeho rodine zisťovať čo najviac detailných a súkromných informácií. „Robia si o ňom laické psychologické profily a analyzujú jeho zraniteľnosť, aby nestrácali čas s niekým, kto nie je konvertovateľný a nedá sa ľahko zmanipulovať,“ dodáva Májovský.
René Schneider podľa svedectiev bývalých členov získaval osobné informácie od nasadených špehov alebo z odpočúvaných telefónov a následne ich zakomponovával do svojich kázní, aby ľudí verejne ponížil a dokázal im, že „Boh (či on) všetko vidí“.
