Škola do šiestej, málo učiteľov a násilné blokády. Slovenky vo Francúzsku opisujú, prečo študenti protestujú
Stredoškoláci hovoria o „omrvinkách“, ktoré dostali, a preto demonštrácie budú pokračovať.
Keď Slovenka Katarína Dercová v týchto dňoch prichádza do školy vo francúzskom meste Agen, nie je si istá, či sa v ten deň bude učiť podľa rozvrhu. Pred bránami sa v niektoré dni zhromažďujú študenti, ktorí sa rozhodli zablokovať školu.
K protestujúcim sa pridávajú aj učitelia, a tak sa môže stať, že vyučovanie odpadne aj tým, ktorým sa do tried podarí dostať cez blokádu či druhým vchodom.
„Keď niekto išiel do školy, nevedel, či tam bude aj učiteľ. Už pred študentskými protestmi sa stávalo, že učitelia neprišli do školy, pretože protestovali,“ priblížila pre denník SME Katarína, slovenská študentka, ktorá je na študijnom pobyte na juhozápade Francúzska.
Stredoškoláci hovoria o „omrvinkách“, ktoré dostali, a preto demonštrácia s názvom „Akt V“ pokračuje aj v utorok. Ministerstvo školstva očakáva, že zostane zatvorených asi 200 škôl z 3 700. V Paríži sa protest začne o 14.00 hodine na námestí Place d’Italie.
Na mobilizácii počas minulého týždňa sa podľa organizátorov zúčastnilo skoro pol milióna ľudí, úrady hovorili o približne 265 tisícoch.
V uliciach veľkých francúzskych miest sa študentské protesty zmenili na mestské násilnosti a strety s políciou, pri ktorých jeden študent prišiel o ruku a druhý o oko. V menších mestách sa protestuje pokojnejšie, žiaci sa zhromažďujú pred bránami škôl, skandujú a púšťajú si hudbu.
Podobnú skúsenosť opisujú aj ďalšie dve slovenské študentky, ktoré študujú na francúzskych stredných školách. Pre denník SME priblížili, že v ich okolí blokády neboli také vyhrotené. S požiadavkami protestujúcich študentov však súhlasia. Najviac sa ich dotýka dlhé vyučovanie, často až do 18. hodiny, či preplnené triedy.
Škola od ôsmej rána do šiestej večera
K protestujúcim stredoškolským študentom sa pridali aj univerzitní študenti, učitelia či zamestnanci štátnej správy. Jednou z najčastejších výhrad francúzskych študentov je dĺžka vyučovania.
Podľa prvého súhrnu odpovedí z vládnej konzultačnej platformy, ktorý zverejnil denník Le Monde, spomenulo rozvrhy až 70 percent respondentov. Sťažovali sa na skorý začiatok vyučovania a neskorý koniec, dlhé prestávky medzi hodinami, krátky čas na obed aj na to, že školský režim narúša spánok.
