Miška študovala na Harvarde: Každú úlohu sme riešili spolu, školné na dva roky stálo 180-tisíc
Štúdium v zahraničí lákalo Mišku Koščovú už od strednej školy. Vďaka európskym programom Comenius a Erasmus, ako aj možnostiam, ktoré ponúkala Karlova univerzita, strávila po jednom semestri v Luxemburgu, Barcelone a New Orleans. Tieto skúsenosti ju utvrdili v presvedčení, že aj v magisterskom štúdiu chce pokračovať v zahraničí.
Spoločnosť, v ktorej dnes pracuje, podporuje svojich zamestnancov v získavaní skúseností aj mimo ich každodennej práce. Môže ísť o medzinárodnú rotáciu, stáž v inej firme či štúdium MBA. Michaela sa rozhodla pre poslednú možnosť a zamierila na Harvard Business School. Spočiatku neverila, že by ju na túto prestížnu školu mohli prijať.
„Štúdium na Harvarde si vyžaduje veľa čítania, premýšľania a dôkladnú prípravu na každú hodinu. Zároveň sa tam neustále deje toľko zaujímavých vecí, že by si najradšej bol na troch či štyroch miestach naraz,“ hovorí.
Štúdium trvá dva roky a je rozdelené do štyroch semestrov. V prvom ročníku majú všetci študenti rovnaké povinné predmety, ktoré pokrývajú základy stratégie, korporátnych financií či marketingu. V druhom ročníku si vyberajú z obrovského množstva voliteľných predmetov.
Typicky trávili päť až šesť hodín denne priamo v škole, no ďalších niekoľko hodín im zabrala príprava na nasledujúci deň. Popri tom sa tam neustále deje milión ďalších zaujímavých vecí – spoznávanie nových ľudí, budovanie kontaktov, zapájanie sa do klubov či diskusie s osobnosťami, od Baracka Obamu cez Oprah Winfrey až po šéfa tímu Mercedes vo Formule 1 Tota Wolffa.
Myšlienka štúdia v zahraničí sa u nej zrodila už na strednej škole, keď dostala možnosť stráviť jeden semester v Luxemburgu. Na bakalárske štúdium si vybrala Prahu ako zlatú strednú cestu. Počas vysokej školy absolvovala Erasmus v Barcelone a neskôr aj semester v americkom New Orleans vďaka partnerskej dohode Karlovej univerzity.
Príležitosť študovať MBA prišla vďaka firme, v ktorej pracuje. Je u nich bežné, že po niekoľkých rokoch konzultanti absolvujú zahraničné MBA, medzinárodnú rotáciu či inú skúsenosť mimo svojej každodennej práce. Viacerí jej kolegovia študovali na Stanforde, Columbii, Oxforde, Whartone či Harvarde.
Celým prijímacím procesom si musela prejsť sama, rovnako ako každý iný uchádzač. Prihláška na Harvard má dve kolá. V prvom posiela uchádzač písomnú prihlášku, ktorá zahŕňa štandardizované a jazykové testy, životopis, výpis známok či odporúčania. Dôležitou súčasťou je esej, v ktorej vysvetľuje svoju motiváciu a ambície. Dokopy má prihláška približne 40 strán. Ak postúpi do druhého kola, čaká ho osobný 30-minútový pohovor.
Na výsledok čakala niečo vyše piatich týždňov. Výsledok sa dozvie tak, že klikne na odkaz na stránke Harvardu. Ak uchádzača prijmú, spustí sa video, v ktorom sa otvoria dvere do jednej z učební a skupina študentov začne kričať: „Gratulujeme, dostala si sa na Harvard!“
Správu o prijatí dostala v decembri 2019 a na Harvard mala nastúpiť v lete 2020. Medzitým však prišiel covid a škola oznámila, že výučba bude prebiehať virtuálne. Rozhodla sa využiť možnosť odložiť nástup a nastúpila až v lete 2022.
Štúdium na Harvarde je finančne veľmi náročné. Samotné školné sa za dva roky pohybuje okolo 150-tisíc eur. Študenti preto využívajú rôzne možnosti financovania – niektorým pomáha rodina, iní si našetrili počas predchádzajúcich rokov v práci a mnohí si berú študentské pôžičky. Časť študentov má štúdium hradené zamestnávateľom.
Štýl výučby je odlišný od toho, na čo bola zvyknutá. Namiesto teoretických prednášok sa používa metóda prípadových štúdií. Pred hodinou dostali približne 20-stranovú prípadovú štúdiu doplnenú o tabuľky a grafy. Museli si ju prečítať, zanalyzovať a premyslieť si vlastné riešenie. V triede potom diskutovali o rôznych prístupoch.
S profesormi mali oveľa osobnejší vzťah. Keďže profesori viedli hodiny formou diskusií, veľmi dobre poznali študentov. „Keď idem do Bostonu, občas im napíšem a radi sa stretnú, porozprávajú sa a zaujímajú sa, ako sa mi darí,“ hovorí.
Napriek tomu, že na Harvarde stretne veľmi ambicióznych ľudí, príjemne ju prekvapilo, akí boli všetci otvorení a priateľskí. Diskusie boli vždy kultivované a nešlo o to, kto má pravdu, ale skôr o to, čo sa môžu jeden od druhého naučiť.
Z Harvardu si odniesla aj priateľstvá, o ktorých verí, že budú na celý život. Priemerný vek študentov bol okolo 29 rokov. Prakticky každý deň má niekoľko otvorených konverzácií s kamarátmi z Harvardu.
Počas časovo náročného obdobia nezostávalo veľa priestoru na psychohygienu. Pomáhali im však práve priateľstvá. Pred návratom do práce si musela dať dvojmesačné letné prázdniny.
