Kedysi strašil gréckou cestou. Za jeho ministrovania vzrástol dlh rýchlejšie než za kríz
O Grécku už Kamenický nehovorí. Sľuboval obrat, teraz tvrdí, že dlh nie je až taký problém.
V roku 2024 vystúpil minister financií Ladislav Kamenický zo Smeru v parlamente v rozprave k štátnemu rozpočtu. V jeho návrhu bol aj dovtedy historicky najväčší konsolidačný balíček, ktorý mal priniesť štátu 2,7 miliardy eur.
Koalícia vtedy napríklad zvýšila základnú daň z pridanej hodnoty z 20 na 23 percent či zaviedla novú transakčnú daň. Kamenický v tom čase vysvetľoval, že konsolidovať treba, aby sa „Slovensko skutočne nedostalo na grécku cestu, pred ktorou sa tesne nachádzalo”. Hrubý dlh štátu bol blízko 60 percent HDP. Minister sľuboval, že do konca volebného obdobia sa nielenže jeho rast zastaví, ale vývoj sa otočí a dlh začne klesať.
Ani jeden zo sľubov nedodržal. V roku 2027 by mal hrubý dlh dosiahnuť viac ako 66 percent HDP a bude ďalej rásť.
Zmenil sa však postoj ministra Kamenického, ktorý už nehovorí o gréckej ceste a prípadnom krachu slovenskej ekonomiky. Naopak, výšku dlhu zľahčuje a spolu s Úradom vlády ospravedlňuje tým, že Slovensko má v porovnaní s vybranými krajinami nižší dlh.
Jedným z najväčších problémov je extrémna rýchlosť rastu dlhu. Keď v roku 2023 nastupovala štvrtá vláda Roberta Fica, bol dlh Slovenska v čistom 66 miliárd eur. Do konca volebného obdobia má narásť na 99 miliárd eur.
Minister Kamenický rád opakuje, že slovenské financie nie sú v dobrej kondícii po predchádzajúcich vládach (dokopy vládli tri roky) Igora Matoviča, Eduarda Hegera a po úradníckej vláde Ľudovíta Ódora.
Po troch rokoch vládnutia kabinetu, ktorého je súčasťou, naopak Kamenický zase tvrdí, že za terajšiu výšku dlhu a deficitu sú zodpovedné najmä vonkajšie vplyvy, ako spomalenie rastu ekonomiky Nemecka, čo je náš najdôležitejší obchodný partner, alebo konflikt na Blízkom východe.
Pravdou však je, že rast dlhu v aktuálne pomerne pokojných časoch prekonáva rast dlhu za predchádzajúcich kríz. Je vyšší, ako keď Slovensko pred takmer desiatimi rokmi čelilo finančnej kríze. V čase, keď celý svet bojoval s koronavírusom a potom s energetickou krízou súvisiacou s konfliktom na Ukrajine, vzrástol čistý dlh Slovenska o 14 miliárd eur. Za terajšej vlády to bude 30 miliárd eur.
