Teraz je ideálny čas na opravu dlhovej brzdy
Okrem oprávneného nadávania na spôsob, akým koalícia ignoruje ústavné povinnosti spojené s dlhovou brzdou a otvorene sa usiluje Ústavnému súdu zabrániť v ich efektívnom vymáhaní, si treba povedať aj pravdu. Konkrétne, že tie povinnosti nesmerujú k deklarovanému účelu, teda udržateľným verejným financiám.
Napokon, vedome či nevedome to hovoria aj kritici koalície, a to z odborných aj politických lavíc. Nikto sa už ani len netvári, že predloženie vyrovnaného rozpočtu by malo byť mienené „naozaj“ v zmysle, že takto by vyzeral, keby sme si skrátka nemohli požičať. Nie, svorne sme sa zhodli, že to má byť rýdza formalita, fajka v kolónke, bez väzby na reálny svet.
Môžeme to vyčítať Ľudovítovi Ódorovi, ktorý to takto uchopil ako prvý a zámerne predložil fantasmagóriu, čo bol významný ohlupovací míľnik. Lenže už sa skrátka stalo.
Trúfnime si povedať, že takto si to autori dlhovej brzdy nepredstavovali a Tomáš Drucker s kolegami nestrieľajú úplne vedľa, keď sa sugestívne pýtajú, načo je to dobré.
Povedali by sme im, že symbolické napĺňanie dikcie a litery zákona má bez irónie váhu práve v tej symbolike – ako prejav rešpektu voči štátu, jeho ústave a vlastnému sľubu. A že keď tomu nerozumejú, minuli sa povolaním, spreneverili sa svojim slovám a nepatria do ústavných funkcií.
No a vzápätí by sme im dali za pravdu. Pretože vážnosti ústavných inštitútov nepomáha ani formalistické napĺňanie predpisov s vedomým obchádzaním ich podstaty. Preto ich treba prepísať.
