Uhlerová: Sociálny štát stojí na rozdávaní balíčkov. Najchudobnejším ide najmenej
Necelý deň na preštudovanie rozpočtu je zatiaľ rekord. Vláda nás nerešpektuje. Uviedla to predsedníčka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová v relácii Rozhovory ZKH.
„Načo niekoľko desiatok odborníkov pracovalo na vízii 2040, keď vám paralelne ide do parlamentu rozpočet, ktorý v sebe nemá ani zrnko prachu zo samotnej vízie?“ pýta sa Uhlerová.
Uhlerová uviedla, že návrh rozpočtu, ktorý má stovky strán, dostali na rokovanie tripartity len dvadsaťtri hodín pred rokovaním. Podľa jej slov sa takýto materiál nedá za taký krátky čas podrobne preštudovať.
Ako uviedla, za posledných desať rokov na tripartite vždy návrhy rozpočtov prichádzali aspoň 48 hodín alebo tri dni pred rokovaním. Dvadsaťtri hodín je podľa nej rekord.
Vláda podľa Uhlerovej vysvetľovala urýchlené zvolanie tripartity nestabilnou a veľmi krehkou politickou situáciou. Koaličná rada dosiahla zhodu na rozpočte a chcela ju využiť tak, aby sa rozpočet posunul do parlamentu čo najrýchlejšie.
Uhlerová pripomenula, že v minulosti tripartity o rozpočte zvyčajne bývali okolo dvanásteho, trinásteho či štrnásteho októbra pred rokovaním vlády a pätnásteho októbra išiel rozpočet do parlamentu. Podľa jej slov tak mohli mať ešte týždeň na preštudovanie rozpočtu a detailnejšie stanoviská.
Rokovanie tripartity sa podľa Uhlerovej nachádza v legislatívnom procese a je zadefinované v zákone o tvorbe právnych predpisov. Ako dodala, tak, ako je to formálne zakotvené v zákone, tak to často býva aj formálne v praxi, a prípadné zmeny do návrhu štátneho rozpočtu sa dajú dať už len cez pozmeňujúce návrhy cez poslancov.
Minister financií podľa Uhlerovej vysvetlil dôvody urýchleného konania. Priznal, že v danom čase existuje dohoda v koalícii na rozpočte, a otvorene povedal, že ide o predvolebný a politický návrh štátneho rozpočtu. Uviedol, že v tejto chvíli necíti žiadne sociálne napätie a vyzdvihol, že rozpočet neobsahuje zvyšovanie daní a odvodov.
Uhlerová uviedla, že minister financií je často viac politická ako odborná pozícia. Ak chceme odborne komunikovať, ideme podľa nej na nižšie úrovne, napríklad na úroveň štátneho tajomníka alebo k odborným zamestnancom, s ktorými možno ísť do jednotlivých čísel hlbšie.
Na otázku, kedy naposledy videla premiéra Roberta Fica, Uhlerová odpovedala, že v tomto volebnom období nebol na tripartite ani raz. V auguste 2024 však podľa nej vytvoril stálu konferenciu na rozvoj celospoločenského dialógu, čo je poradný orgán premiéra, ktorý koordinuje splnomocnenec vlády pre rozvoj sociálneho dialógu a prizýva si tam aj sociálnych partnerov, rektorov, cirkvi či Klub 500. Tam ho podľa svojich slov pred niekoľkými mesiacmi stretla.
Uhlerová uviedla, že na súčasnú situáciu sa dostali postupnou ignoráciou a nerešpektovaním formálne zaužívaných pravidiel. Podľa jej slov sú ľudia rezignovaní a frustrovaní a sú konfrontovaní aj s tým, že odpor či protesty na situácii nič nezmenia.
Sociálny dialóg na vrcholovej úrovni je podľa Uhlerovej dlhodobo viac formalizovaný než obsahovo kvalitný a dôsledný. Ide podľa nej hlavne o problém politickej reprezentácie bez ohľadu na to, z ktorého politického spektra prichádza.
Uhlerová uviedla, že sa vďaka tejto situácii celkom unikátne zjednotili ako odborári so zamestnávateľmi. „Vždy nás zjednotia krízy alebo ignorácia zo strany vlády,“ povedala s tým, že nie je to už otázka vecných záujmov, kde sú v konflikte, ale že sú v rovnakej pozícii, kde nie sú vypočutí a dostatočne rešpektovaní.
V súvislosti s valorizáciou platov Uhlerová upozornila na problém zovšeobecňovania. Podľa jej slov majú veľmi komplikovaný a komplexný systém odmeňovania zamestnancov vo verejnom sektore, kde je približne štyristotisíc zamestnancov rozdelených do rôznych skupín a právnych režimov so špeciálnymi zákonmi aj osobitnými systémami odmeňovania.
Uhlerová uviedla, že Konfederácia odborových zväzov je aktérom, ktorý v zmysle zákona o kolektívnom vyjednávaní vyjednáva s vládou a samosprávami o valorizácii platov štátnych a verejných zamestnancov. Prvou skupinou sú zamestnanci v štátnej službe, ktorých je približne 35-tisíc. Druhú skupinu tvoria zamestnanci odmeňovaní podľa zákona číslo 553 z roku 2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Ako príklad Uhlerová uviedla, že podľa zákona číslo 553 to môže byť ekonómka či referent na mestskom úrade alebo nepedagogickí zamestnanci v školstve – kuchárky, školníci. Doplnila, že tí boli v priebehu minulého roka vyňatí zo systému a ich platy sa valorizovali samostatne ministrom školstva.
Zákon číslo 553 podľa Uhlerovej obsahuje niekoľko tabuliek, do ktorých sa zaraďujú napríklad nepedagogickí zamestnanci školstva, pracovníci sociálnych služieb či mestských knižníc. Táto tabuľka obsahuje 14 platových stupňov a 11 platových tried. Najnižší platový stupeň je na úrovni 694,50 eura, čo je prvý stupeň, prvá trieda, počet rokov praxe do dvoch rokov.
