Kristína Spáčová o Vraždách v dolinách: Keď moja zbraň pri prvej ostrej vystrelila, zľakla som sa
Práve získala tvorivú prémiu Igric za postavu veselej Jessicy vo filme Kronika večných snílkov. V krimiseriáli Vraždy v dolinách však Kristína Spáčová stvárňuje úplne odlišný charakter, pragmatickú a snaživú vyšetrovateľku Bety.
Pri nakrúcaní musela bojovať s policajnou zbraňou, s nepriazňou tatranskej prírody aj s vlastnou gestikuláciou a zistila, že policajti nie sú žiadni supermani, ale obyčajní ľudia.
Hoci chvíľu koketovala so spevom, vždy vedela, že bude herečkou, herectvo študovala aj v Poľsku. Keď veľa cestuje za divákmi a pochybuje o svojej práci, pripomenie si, že cez ňu vyjadruje svoj postoj.
Momentálne vás môžeme vidieť v jednej z hlavných úloh v seriáli Vraždy v dolinách, ktorý si získal veľký divácky ohlas. Čo na to hovoríte?
Veľmi sa z toho teším. Na začiatku totiž človek nevie, ako projekt dopadne, ide doň s istými očakávaniami a predstavami o tom, ako vyznejú rôzne scény, ale keď si potom už doma pozrie výsledok, všeličo je inak.
Vidí v ňom vplyv mnohých faktorov, napríklad finálny strih scén, pretože nie všetko, čo sme zahrali, sa napokon aj použije. Najhoršie je, že to potom neviem pozerať bez istého zaujatia. Ale podobne sa to deje pri každom projekte. S Vraždami v dolinách som však zatiaľ celkom spokojná, páči sa mi, že každá epizóda má svoju špecifickú energiu a ponúka niečo iné. Za hodinu sa vyrieši prípad a vždy to má spád.
V ktorej epizóde alebo príbehu ste sa našli najviac?
Keďže sme točili skoro všetko naraz, v jeden deň sme hrali dialógy aj z troch epizód, mená a príbehy sa mi trošku zlievajú.
Teším sa však na epizódu, ktorá ešte nebola odvysielaná, kde hrajú Rebeka Poláková, Kamil Mikulčík a Janka Kvantíková. Ide o spoločenstvo na Liptove, kde sa ľudia navzájom liečia a psychicky si pomáhajú. Páči sa mi, keď je kriminálny prípad v istých momentoch odľahčený a rieši sa ľudsky. A tu si myslím, že sa podarilo skombinovať práve dramatickosť s humorom.
Pamätáte si prvý moment, keď ste dostali scenár k Vraždám v dolinách?
Doteraz ma väčšinou obsadzovali do úloh tragédok a trpiacich postáv. Zrazu prišla pragmatická postava vyšetrovateľky Alžbety Krivošovej, ktorú všetci volajú Bety. Potešilo ma veľmi, že si môžem vyskúšať inú polohu, zároveň som pocítila veľkú zodpovednosť uchopiť jej vývoj naprieč trinástimi epizódami a nestratiť sa v tom.
Bety nemá v scenári vlastnú osobnú linku, hoci v prvej verzii sa obsiahlejšie riešil jej príchod z Bratislavy, ale napokon to pre dej nebolo podstatné. Hlbší osobný príbeh má len Jano Dobrík ako Peter Kapik, preto sme si s kolegom Martinom Nahálkom, ktorý hrá kolegu Michala Babiaka, na pľaci vytvárali mikrosituácie a priateľské doťahovačky, aby postavy pôsobili ľudsky a nie ako stroje, ktoré žijú len prácou a recitujú svoje repliky.
Je na Bety niečo, čo sa vám páči, alebo vám naopak lezie na nervy?
Bety je veľmi pracovitá a to sa mi na nej páčilo, ale niekedy mi presne to isté aj liezlo na nervy. Prekážalo mi, že je taká snaživka, zároveň som to vnímala ako prvok, na ktorom môžem stavať jej charakter.
Vy v práci snaživka nie ste?
Niekedy musí človek vedieť, kedy treba poľaviť, pochopiť, čo je dôležité a na čo sa vykašľať, aby potom nebol sklamaný. Neznamená to však, že do práce, obzvlášť takej, ktorá ma baví, nevkladám sto percent.
Pred nakrúcaním ste sa vyjadrili, že máte veľký rešpekt z akčných scén. Boli nakoniec fakt také náročné?
Pre mňa áno. (Smiech.) Pracovali sme so zbraňami, čo sme si pred nakrúcaním naštudovali a nacvičili pod vedením policajtov a kukláčov. Keď sme začali nakrúcať prvú prepadovku, ani som nevedela, ako sme to odtočili. Potom za mnou prišiel so smiechom režisér, nech sa na seba idem pozrieť a ja som neverila vlastným očiam. Bola som v detailnom zábere, manipulovala som so zbraňou a keď vystrelila, zľakla som sa. To však bola prvá ostrá, vysvetlili sme si to a hádam som to neskôr zvládla lepšie. Náročné boli aj rýchle jazdy autom po úzkych cestách, ale tie som zvládla pohotovo a bola som na seba hrdá.
Prekvapilo vás počas nakrúcania niečo o policajnej práci? Je v nej niečo inak, ako si všetci pod vplyvom kriminálok predstavujeme?
Áno, s kolegami aj s policajtami sme sa rozprávali o tom, že aj policajti sú v prvom rade obyčajní ľudia s emóciami a pocitmi, nie chladní nadľudia a supermani, ako to vidíme v niektorých amerických seriáloch. Rovnako je to aj pri doktoroch a hocijakom inom náročnom povolaní, ktoré stvárňujeme, v konečnom dôsledku sme všetci len ľudia a musí sa to nejako prejaviť aj pred kamerou.
