Maďarské konzorcium pri prešovskej nemocnici priznalo chyby, búranie podľa neho nebolo potrebné
Trojica maďarských firiem, ktoré boli súčasťou konzorcia a do apríla tohto roka stavali prešovskú vojenskú nemocnicu, priznáva, že pri výstavbe betónových stĺpov došlo k niekoľkým chybám. Žiadna však podľa nich nebola fatálna a búranie nebolo nutné.
Vyplýva to z vyjadrení niekoľkých zdrojov oboznámených s fungovaním konzorcia. Samotné konzorcium sa k prípadu oficiálne vyjadriť nechcelo. K dispozícii je tiež znalecký posudok Budapeštianskej technickej univerzity, ktorý si dalo konzorcium v súvislosti so stavbou nemocnice v Prešove vypracovať.
Prešovskú nemocnicu do konca apríla stavalo zoskupenie pozostávajúce z galantskej spoločnosti Bekor a maďarských firiem West Hungaria Bau, Cofector a Magyar Építő. Toto konzorcium vybral podľa vlastných slov „so zaťatými zubami” minister obrany Robert Kaliňák (Smer) napriek tomu, že mal informácie o ich nekvalitnej práci. Chcel tak vraj rešpektovať výsledky verejného obstarávania. Priznal to na tlačovke 30. apríla tohto roka, na ktorej oznámil zastavenie prác pre nekvalitné betónové stĺpy.
V máji ministerstvo obrany zastúpené svojou vojenskou nemocnicou v Ružomberku konzorciu vypovedalo zmluvu. Dôvodom bola nekvalitná práca. Ešte v ten istý mesiac však trojica maďarských firiem oznámila, že z konzorcia vylúčila slovenský Bekor a ďalej postupovala samostatne.
O troch chybných stĺpoch
„V troch stĺpoch boli väčšie zrná, ako mali byť,” vraví zdroj blízky konzorciu, ktorý chce zostať v anonymite. Tento fakt mal podľa neho vplyv na to, že vonkajšia sieť stĺpa bola menej homogénna. Vonkajšia sieť alebo plášťová výstuž pri železobetónovom stĺpe je vrstva výstuže umiestnená po obvode prierezu stĺpa tesne pod krycou vrstvou betónu.
Táto skutočnosť však podľa zdroja blízkeho konzorciu nebola fatálnou chybou a rozhodne nebol dôvod na to, aby boli tieto stĺpy zbúrané. Sanovať ich by podľa jeho slov bolo lacnejšie, ako ich zbúrať. Kaliňák dal pre nekvalitný betón zbúrať najmenej 23 stĺpov.
O probléme s veľkosťou zŕn hovoril aj minister obrany. „Pri jednotlivých skúškach sa zistilo, že veľkosť kameniva, ktorá bola požadovaná na úrovni 16 milimetrov, bola v niektorých prípadoch až 40 milimetrov,” povedal minister na konci mája.
Podobne ako maďarské konzorcium aj ministerstvo obrany si dalo vypracovať znalecký posudok. Robila ho Slovenská technická univerzita (STU).
Príliš mäkký a riedky betón
Okrem veľkosti kameniva upriamuje posudok maďarského konzorcia pozornosť aj na kvalitu samotného betónu.
„Pomer vody a cementu, typ cementu a druh prísady zmenili konzistenciu zmesi čerstvého betónu, v dôsledku čoho bol dodaný betón mäkší a redší, než bolo plánované,” píše sa v posudku Budapeštianskej technickej univerzity.
