Kempinski na Štrbskom Plese? Platilo sa tam lístkami, liečebňu zmenili finančníci na luxus
Štrbské Pleso bolo už koncom 19. storočia obľúbenou destináciou turistov, spišských mešťanov a šľachty. Neskôr si ho obľúbili športovci a liečili sa tam astmatici. Po Nežnej revolúcii sa tamojšie hotely, ktoré počas socializmu slúžili ako liečebné domy, premenili na luxusné zariadenia ponúkajúce ubytovanie za stovky eur na noc. Týka sa to aj momentálne najluxusnejšieho Grand Hotela Kempinski, za ktorým stoja finančníci zo skupiny J&T.
Belgický investor
Keď Štrbské Pleso v roku 1885 získalo status liečivých kúpeľov, vyvolalo to zvýšený záujem návštevníkov. Ich príliv viedol k výstavbe turistických a kúpeľných hotelov. V roku 1901 uhorská vláda odkúpila osadu Štrbské Pleso s okolím od šľachtica Jozefa Szentiványiho a pozemky prenajala súkromníkom a podnikateľom.
Jedným z investorov bola belgická firma Wagon Lits Cook. Spojila sa so Spišskou úverovou bankou v Levoči a spolu s ňou vytvorila Uhorský hotelový a kúpeľný podnik, ktorý sa pustil do výstavby hotelov typu Grand. Prvý Grand otvorili v Starom Smokovci, ďalší v Tatranskej Lomnici a napokon v roku 1906 aj na Štrbskom Plese (po vzniku prvej československej republiky ho pomenovali Kriváň). Počas Rakúsko-Uhorska sa na Štrbskom Plese liečili šľachtici aj bohatí mešťania.
Počas prvej svetovej vojny pri ňom začali stavať ďalší hotelový objekt, ktorým ho prepojili s Jozefovou vilou. Tú si na sklonku 19. storočia nechal pre seba postaviť pôvodný majiteľ osady Szentiványi a po vzniku prvej ČSR ju premenovali na Jánošík. Po dokončení prác v roku 1922 vznikol komplex s názvom Hviezdoslav. Nachádzalo sa v ňom 125 izieb navrhnutých prominentnými návrhármi svojej doby v takzvanom rondokubizme, ktorý bol v tom čase v Československu národným štýlom.
V roku 1935 sa na Štrbskom Plese konali majstrovstvá sveta v lyžovaní. Staršiu turistickú reštauráciu v hotelovom komplexe Hviezdoslav pri tejto príležitosti nahradila nová francúzska reštaurácia s barom, ktorá vraj v Tatrách nemala konkurenciu.
Lístkový systém
Po druhej svetovej vojne hotelový komplex znárodnili. V polovici 50. rokov sa stal súčasťou štátneho podniku Kúpele Štrbské Pleso a premenil sa na liečebňu pre astmatické a alergické choroby.
Napriek tomu to tam žilo. „Každý večer sa tancovalo, na klavíri hrával známy český skladateľ František Havlíček,“ spomínal pre Pravdu vtedajší riaditeľ Hviezdoslava Vladislav Burian. Poldruha stovky zamestnancov sa staralo o hostí zo Slovenska, z Česka a Maďarska. Kapacita hotela so 180 posteľami bývala priemerne vyťažená na 60 percent.
„Najviac nám život znepríjemňoval lístkový systém,“ hovoril Burian. Ako vysvetľoval, čašníci museli hosťom za každý obed odstrihávať lístky: „To bola hrôza. Bez lístkov človek nedostal nič.“
Podobne ako iné hotely vo Vysokých Tatrách, aj Hviezdoslav fungoval počas socializmu len sezónne, v zime a v lete. „Počas jari a jesene boli Tatry z 80 percent zatvorené. Medzisezóny neboli, prevádzky sa iba udržiavali,“ konštatoval Burian. Pred hotelom bola reštaurácia Končistá a hotel mal aj pekáreň, ktorá slúžila v prípade núdze, keď v zime napadol sneh a Hviezdoslav bol odrezaný od zásobovania.
Najväčší rozmach zažilo Štrbské Pleso okolo roku 1970, keď sa tam konali majstrovstvá sveta v lyžovaní v severských disciplínach (FIS). Podujatie pomohlo spropagovať Tatry aj pre cudzincov. Napriek tomu sa v komplexe Hviezdoslav aj v 80. rokoch liečili zahraniční pacienti len sporadicky.
Poprivatizačný úpadok
Po páde režimu a privatizácii v roku 1995 sa majoritným vlastníkom Kúpeľov Štrbské Pleso, pod ktoré okrem Hviezdoslava patrili aj liečebné domy Solisko a Helios, stala Vzájomná životná poisťovňa.
