Čo robiť, keď naozaj príde vojna
Rusko za posledných dvanásť rokov ukázalo dva celkom odlišné začiatky vojny. Najskôr v roku 2014 obsadilo Krym za pomoci neoznačených jednotiek a nelegitímneho referenda. O osem rokov neskôr už prekročilo hranice Ukrajiny so státisícovou armádou.
Spojenecké tajné služby opäť varujú pred možnosťou, že Rusko rozšíri svoju vojnu aj na ďalšie krajiny Európy. Aj keď je priamy útok na Slovensko v tomto momente veľmi málo pravdepodobný, je dobré vedieť, ako sa v prípade takejto eskalácie zachovať.
Kríza a nebezpečenstvo vyvolávajú strach, a ten prehlbuje chaos, paniku a pomáha šíreniu dezinformácií či klamstiev. V denníku SME sme preto presvedčení, že krízam je najlepšie čeliť pripravení.
Zozbierali sme informácie z viacerých špecializovaných príručiek pripravenosti na krízu, ktoré vydali odborníci vo Švédsku, Fínsku, Nemecku či Poľsku, spracovali sme údaje aj zo slovenskej príručky Čo robiť v prípade krízy alebo ozbrojeného konfliktu a oslovili sme kompetentné inštitúcie aj odborníkov v rôznych oblastiach.
Nasleduje dvanásta z trinástich častí – o tom, ako sa môže vojna začať, ako sa správať v prvých hodinách útoku a na okupovanom území a aké práva máte ako civilista.
Dva spôsoby, ako sa môže vojna začať
Koncom februára 2014 obsadili ozbrojenci bez výsostných znakov parlament a vládne budovy na Kryme. O deň neskôr sa ruskí vojaci v uniformách bez označenia objavili na letisku v Simferopole a začali blokovať ukrajinské vojenské základne. Začiatkom marca odpojili ukrajinské televízie a nahradili ich ruským štátnym vysielaním. Šestnásteho marca sa konalo nelegitímne referendum a o dva dni neskôr Moskva polostrov anektovala. Takmer sa nestrieľalo, práve preto mnohí ľudia dlho nechápali, čo sa deje.
Takýto scenár sa volá hybridný: kombinuje neoznačených ozbrojencov, miestnych kolaborantov, dezinformácie, kontrolu nad médiami a politickú fikciu vôle ľudu. Jeho zbraňou je zmätok.
Plnoformátová invázia na Ukrajinu sa začala nad ránom 24. februára 2022 raketovými údermi a zvukom sirén. V Kyjeve sa v priebehu hodín vytvorili rady pri bankomatoch, čerpacích staniciach a v obchodoch, výpadovky na západ stáli v zápchach a tisíce ľudí strávili noc v staniciach metra.
V oboch prípadoch rozhodovalo prvých 72 hodín. Kto mal doma zásoby, plnú nádrž, hotovosť a dohodnutý rodinný plán, nemusel stáť v radoch ani sa rozhodovať v panike. V oboch prípadoch bola informácia rovnako dôležitá ako jedlo a voda.
Keď sa to začne potichu
Hybridný útok nezačína sirénou. Začína sa správami, ktoré nedávajú zmysel, a ľuďmi so zbraňami, o ktorých nikto nevie povedať, kto sú.
Podľa čoho to spoznáte: ozbrojenci bez označenia pri úradoch, letiskách, vysielačoch či kasárňach; obsadené budovy samosprávy, polície alebo médií s novým vedením, ktoré si nikto nezvolil; výpadok známych médií – nemé stanice, zablokované weby, nahradené iným vysielaním; narýchlo vyhlásené hlasovania, petície či ľudové zhromaždenia o odtrhnutí alebo zmene štátnej príslušnosti; výzvy, aby ste sa vzdali, nebránili alebo poslúchali novú moc, často zdieľané ako oficiálne vyhlásenia.
Čo robiť: Nepribližujte sa. Neznámych či neoznačených ozbrojencov a obsadené budovy nekontaktujte, neoverujte si sami, kto sú, nefoťte ich a nekonfrontujte ich. Nahláste ich. Z bezpečnej vzdialenosti volajte 158 alebo 112 a povedzte čo najpresnejšie, čo a kde ste videli. Držte sa legitímnych zdrojov – vládnych a samosprávnych stránok, verejno
