Konsolidačný rozpočet? Nie, opatrenia budú ladené populisticky a nesystémovo
Slovensko nemá ani po troch rokoch konsolidácie hotovú domácu úlohu. Nepodarilo sa mu skrotiť vysoké zadlženie, ekonomiku namiesto toho ubíjajú vysoké dane.
„Aktuálne volebné obdobie možno z pohľadu zdravia verejných financií pokladať za premárnenú príležitosť. Ďalšie podobne stratené volebné obdobie by sa krajine mohlo vypomstiť,“ konštatuje vedúca oddelenia makroekonomických analýz a prognóz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka.
V rozhovore pre INDEX vysvetľuje, kde má ekonomika rezervy, aké opatrenia by jej pomohli, a naznačuje, aké prvé kroky by mala s cieľom zlepšiť životnú úroveň urobiť nová vláda.
Deficit bude vysoký
Vláda zatiaľ neschválila rozpočet pre budúci rok. Pritom je potrebné, aby aj tento rozpočet bol konsolidačný. Aký podľa vás bude?
„Neočakávame, že opatrenia pre budúci rok budú konsolidačné alebo dlhodobo prorastové, skôr budú ladené populisticky a nesystémovo, s veľkým rizikom ďalšieho zhoršenia stavu verejných financií,“ hovorí Múčka.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nateraz očakáva, že vláda bude v budúcom roku hospodáriť s päťpercentným deficitom, a to aj napriek svojim prvotným ambíciám dostať deficit na úroveň maastrichtských troch percent HDP.
Ak by začiatkom budúcej dekády prišla finančná či makroekonomická kríza a verejné financie by na ňu neboli pripravené, dlh by sa mohol dostať k úrovni sto percent HDP. Ekonomika by trvalo stratila šesť percent svojho potenciálu. Náklady na obsluhu dlhu by pohlcovali až sedminu príjmov rozpočtu verejnej správy. To by znamenalo výrazný fiškálny stres a značné obmedzenia pre sociálne výdavky štátu.
Mzdy vo verejnom sektore sú vyššie než v súkromnom
Pokiaľ si odmyslíme efekt volebného roka 2027, v ktorom uvidíme viac rozdávania namiesto šetrenia, a aktuálnu politickú konšteláciu, je nevyhnutné robiť škrty na výdavkovej strane. Jednoducho, štát musí začať najmä od seba.
Štedro nastavené mzdové automaty sú problém. Mzdy vo verejnom sektore sú zhruba o 15 percent vyššie než v súkromnom. Rovnako sú problém každoročné odmeny, z ktorých sa postupne stalo pravidlo. Samotné výdavky na verejných zamestnancov aj preto narástli za poslednú dekádu o tri percentá HDP.
Navyše, aj napriek deklarovanej konsolidácii stúpla za posledné volebné obdobie zamestnanosť vo verejnom sektore. Kým v roku 2014 tu pracoval každý piaty zamestnanec, dnes už je to takmer každý štvrtý.
Najlepším príkladom je 13. dôchodok, na ktorý smeruje približne jedna miliarda eur ročne. Sociálna poisťovňa má pritom len tak-tak na vyplácanie ôsmich či deviatich dôchodkov. Na zvyšok si musíme každoročne požičať. Potom sú tu energodotácie. Doteraz sme na tento sociálny transfer vynaložili prostriedky, ktoré by stačili na postavenie veľkej nemocnice v každom krajskom meste.
Kým my dane zvyšujeme, okolie ich znižuje. Je to znepokojujúce
Pomohla by zmena daňového mixu, teda nižšie zaťaženie aktivity – práce a zisku. Zároveň vyššie zaťaženie pasivity (spotreby, majetku) a negatívnych externalít, napríklad hazardu, cigariet či znečisťovania životného prostredia.
Máme piate najvyššie efektívne dane z práce v EÚ. Naši partneri z V4 ich pritom majú priemerné alebo podpriemerné. A navyše je tu znepokojujúci trend – kým my dane zvyšujeme, okolie ich znižuje. Sankcionujeme tak ľudí s najvyšším príjmom, ktorí prinášajú najvyššiu pridanú hodnotu.
Podobná situácia je pri firemných daniach. Sadzba 24 percent je najvyššia v regióne, navyše s rastúcim trendom. No nie je to len o číslach, ale aj o množstve pásiem. Systematicky penalizujeme veľké firmy, ktoré sú spájané s vyššou produktivitou, kým malé, menej efektívne firmy majú výrazne nižšiu sadzbu 15 percent.
Opatrenia by mali viesť k uprataniu daňového systému znížením počtu pásiem a zmenou daňového mixu. Rovnako tak by pomohlo zrušenie transakčnej dane a podobných nesystémových prvkov. Zredukovanie počtu pásiem by sa malo dotýkať aj DPH. Populizmus v oblasti DPH vytvára jednak neporiadok a nejasnosti, no znižuje aj efektivitu výberu.
