V kauze vraždy expolicajta padol štvrtý rozsudok, obžalovaný dostal podmienku
V poradí štvrtý prvostupňový rozsudok padol na pôde Mestského súdu Bratislava I v kauze vraždy bývalého policajta Vladimíra Krišku v roku 2009. Senát uznal obžalovaného Mateja Horáka za vinného zo zabitia a uložil mu trest štyri roky väzenia podmienečne odložený na dobu piatich rokov. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, prokurátor proti nemu podal odvolanie.
Nepodarilo sa zistiť motív
Podľa predsedu senátu Juraja Kapinaja sa vo veci nepodarilo zistiť motív, preto nie je možné skutok kvalifikovať ako zločin vraždy. Rovnako sa podľa neho nedá argumentovať nutnou obranou. Poukázal aj na to, že celé trestné konanie trvá skoro 17 rokov, čo ovplyvňuje život nielen poškodených, ale aj obžalovaného, ktorý doteraz nebol súdne trestaný.
Prokurátor vo svojej záverečnej reči navrhol pre obžalovaného trest 15 rokov väzenia, keďže bolo podľa neho preukázané, že Matej Horák spáchal predmetný skutok. Motívom podľa neho mohlo byť, že expolicajt jeho a jeho kumpánov vyrušil pri konzumácii drog na toalete baru v bratislavskom Ružinove.
Podľa obhajcu Adriána Kuceka to bol však práve zavraždený, kto Mateja Horáka fyzicky napadol, pričom nebolo úmyslom obžalovaného ho usmrtiť. Obhajca vyčítal prokurátorovi, že pri opise skutku viackrát použil pojmy „pravdepodobne“ a „údajne“, na základe čoho nie je možné vyniesť odsudzujúci rozsudok, a navrhol klienta spod obžaloby oslobodiť.
Prokuratúra aj obhajoba navrhovali v rámci v poradí štvrtého súdneho procesu aj vykonanie ďalších dôkazov, napríklad výsluch obžalovaného. Podľa predsedu senátu však doposiaľ vykonané dokazovanie umožňuje zodpovedať otázky, ktoré do konania položil odvolací súd pri poslednom zrušení rozsudku.
Zrušil tretí prvostupňový rozsudok
Odvolací senát Krajského súdu v Bratislave naposledy vo februári tohto roku zrušil už tretí prvostupňový rozsudok v tejto veci. Dôvodom bolo podľa predsedníčky senátu to, že verdikt mestského súdu bol nepreskúmateľný a bol založený na špekulatívnych úvahách.
Mestský súd Bratislava I predtým v júni 2025 uložil obžalovanému Matejovi Horákovi trest 12 rokov väzenia. Proti rozhodnutiu vtedy podal odvolanie prokurátor, ktorý požadoval prísnejší trest. Odvolala sa aj obhajoba, ktorá argumentovala, že v celom konaní nebol preukázaný motív obžalovaného.
Bývalý Okresný súd Bratislava I v tomto prípade v októbri 2016 v rámci druhého rozsudku uložil obžalovanému Horákovi trest 15 rokov väzenia v zariadení s najprísnejším stupňom stráženia. Krajský súd v Bratislave však následne v roku 2017 rozsudok zrušil a prikázal prvostupňovému súdu opätovne konať.
Prvý verdikt v prípade vraždy expolicajta z Vianoc 2009 pritom vtedajší Okresný súd Bratislava I vyniesol už v roku 2013. Bratislavský krajský súd ho však v auguste 2014 zrušil a nariadil súdu vykonať ďalšie dôkazy.
Napadnutie na toalete baru
Incident sa stal na toalete v jednom z podnikov v bratislavskej Vrakuni v noci z 25. na 26. decembra 2009. Bezpečnostná kamera v podniku zaznamenala pád expolicajta na zem, samotný konflikt s útočníkom tam však vidno nebolo. Na záberoch je zachytený príchod trojice ľudí na WC – medzi nimi aj Mateja Horáka. Trojica opustila toalety a krátko nato tam padol k zemi dvakrát bodnutý expolicajt.
Obžalovaný Horák po odchode z toalety odišiel z podniku. Potom bol 11 mesiacov v zahraničí, na Slovensku po ňom vyhlásili pátranie. Prihlásil sa až v novembri 2010, súd ho však do väzby nevzal.
Odvolací senát pred posledným februárovým rozhodnutím ešte vypočul odborníka z Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz k problematike bodných poranení srdca. Obžalovaný totiž v priebehu opakovaných súdnych procesov tvrdil, že v osudný večer pobodal Krišku na toalete baru neznámy páchateľ.
Zavraždený Vladimír Kriška žil niekoľko rokov v Austrálii a na Vianoce v roku 2009 prišiel spolu s partnerkou na Slovensko ukázať dcéru starým rodičom. Na Slovensku v minulosti pracoval ako takzvaný kukláč, neskôr bol ochrankárom ústavných činiteľov.
