Nemecko buduje najväčšiu armádu v Európe. NATO by viedlo iný druh vojny ako Ukrajina, vraví tajomník
Nemecko mení odvody aj nákup techniky.
Vzostup krajnej pravice v Nemecku ukázal, že sa treba viac zaoberať problémami ľudí. Krajinské voľby sú však len ukazovateľom, vláda by sa mala posudzovať podľa toho, čo dosiahne, hovorí štátny tajomník spolkového ministerstva obrany Nils Schmid z nemeckej sociálnej demokracie.
Ministerstvo obrany sa zaoberá najmä čo najrýchlejšou modernizáciou nemeckej armády (Bundeswehru). O nové technológie budeme súťažiť, aby si vojaci mohli vybrať. Meníme zákony o vojenskej službe aj systém nákupu, opisuje Schmid zmeny, ktoré majú viesť k tomu, aby bol Bundeswehr o pár rokov najväčšou európskou armádou a pomohol zaistiť bezpečnosť strednej Európy. Rozhovor poskytol na konferencii Prague Defence Summit organizovanej think-tankom International Institute for Strategic Studies (IISS).
Rozhovor
Veľa sa hovorí o modernizácii európskych armád a Bundeswehr je teraz na čele, pretože ste v podstate jediná krajina, ktorá na to má dostatok peňazí. Experti sa dohadujú, čo je efektívne nakupovať, či skôr tanky alebo drony. Aké je uvažovanie na ministerstve, ako to urobiť čo najefektívnejšie?
Hoci sme vďaka ústavnej zmene získali značný fiškálny priestor, kladieme v Nemecku dôraz na efektivitu. Sledujeme dvojkoľajný prístup: jedným je zaplnenie medzier, druhým je modernizácia ozbrojených síl zavedením nových technológií. Vzhľadom na to, že sme za posledných dvadsať rokov nevydávali na obranu dosť peňazí, naliehavo potrebujeme získať aj tradičné systémy. Viac tankov, obrnených vozidiel či munície potrebujeme, aby sme mohli bojovať v blízkej budúcnosti. Zároveň chceme rýchlo zaviesť dronovú a antidronovú technológiu, protivzdušnú obranu, systémy presných úderov dlhého dosahu a nové dimenzie vojenského vesmírneho vybavenia.
Podľa našej vízie nie je v tom, že robíme oboje, žiadny rozpor, pretože sa to dopĺňa. Bojisko budúcnosti sa opisuje ťažko a nemali by sme padnúť do pasce, keď sa budeme pozerať len na nedávny vývoj na Ukrajine. Ak bude NATO nútené brániť svoje územie, povedie iný druh vojny ako Ukrajina. Nie je však pochýb o tom, že budúcnosť spočíva v premyslenej kombinácii pilotovaných a nepilotovaných systémov na mori, na zemi aj vo vzduchu, a preto musíme byť pripravení robiť oboje.
Máte koncepciu ako Briti, ktorí predstavili pravidlo 20-40-40, pokiaľ ide o to, aké percentá sa musia použiť?
To sa nedá vyjadriť v percentách alebo v absolútnych sumách, pretože rozhodujúcu schopnosť môžete získať za menej peňazí, než koľko miniete na vysoko vyvinuté, zložité zbraňové systémy. Chceme však zvýšiť inovačný prvok v našom obrannom rozpočte. A ak sa pozriete na niektoré z veľkých položiek, na ktoré už míňame peniaze, ako je digitalizácia pozemného boja, ide o obrovský projekt. Vždy budete mať prvky modernizácie spojené s tradičnými zbraňovými systémami; aj tank alebo stíhačka sa veľmi líšia od toho, čo sme mali pred dvadsiatimi rokmi, a to vďaka softvérovým prvkom alebo prvkom ochrany proti dronom.
Ako riešite dilemu, ktorú vidno napríklad pri zbraniach ďalekého dosahu? Vojaci hovoria, že najprv musíme mať doktrínu, ako ich použiť, až potom môžeme niečo kúpiť. K tomu musíme mať na sklade niečo, čím odstrašíme Rusko.
V prvom rade musia vojenskú doktrínu vypracovať plánovači Severoatlantickej aliancie a samotná armáda. My sa na politickej úrovni riadime vojenským odporúčaním našich síl a v tomto kontexte sú schopnosti presných úderov dlhého dosahu kľúčové, pretože to je jednoznačne poučenie z vojny na Ukrajine. Protivzdušná obrana sama osebe nestačí.
