Lipšic: Oslabiť právomoci generálneho prokurátora je od Smeru účelové a farizejské, hoci by to bolo správne
Bratislava – „Systém Generálnej prokuratúry, kde sa moc koncentruje v rukách jedného človeka, je neudržateľný,“ hovorí v Rozhovoroch ZKH bývalý špeciálny prokurátor a bývalý politik Daniel Lipšic.
„Oslabiť právomoci generálneho prokurátora by v princípe bolo správne, ale motivácia je nesprávna. Idú to robiť preto, že zrazu majú nejaký problém s generálnym prokurátorom,“ povedal o vyhrážkach Smeru.
Na otázku, či ovláda Maroša Žilinku, Lipšic odpovedal, že každý, kto sleduje verejný priestor na Slovensku, vie, že jeho vzťahy s generálnym prokurátorom už niekoľko rokov nie sú dobré, skôr sú zlé. Pripomenul, že generálny prokurátor v prvom roku po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry urobil množstvo krokov, ktoré smerovali k tomu, aby z prokuratúry odišiel – napríklad na neho podal disciplinárny návrh, bol zaradený na legislatívny odbor, preradený a preložený. Ako dodal, očakávanie bolo, že odíde, no keď porovná, čo musia znášať iní kolegovia, z jeho uhla pohľadu sú to drobnosti.
Lipšic uviedol, že vie, ako fungujú vyšetrovatelia, ktorí sú mimo služby, alebo kolegovia, ktorí museli z prokuratúry odísť, pretože boli vedením Generálnej prokuratúry vyštvaní. Označil to za obrovskú stratu pre prokuratúru. Podľa jeho slov boli viacerí kolegovia zaradení na útvary, ktoré sa vôbec trestnému právu nevenujú, hoci patrili k najlepším prokurátorom na ekonomickú kriminalitu. Myslí si, že málokto, kto nie je internetovo najzraniteľnejší, uverí tomu, že dnes ovláda vedenie Generálnej prokuratúry. Označil to za nonsens.
Podľa Lipšica súčasní predstavitelia vlády roky rozprávali o tom, že v minulosti sa krivilo trestné právo, boli porušované ľudské práva, ľudia boli nahováraní na krivé výpovede a mučení vo väzniciach. Teraz sa ich niektorí voliči pýtajú, ako je možné, že sa to za tri roky pri vláde nepreverilo. Mohli by povedať, že voličov klamali, ale to nepovedia, a tak si podľa Lipšica vymyslia legendu, že neprávosti sa diali, ale chráni to Žilinka a Žilinku ovláda Lipšic. Pre internetovo najzraniteľnejších to možno je odpoveď, realita je však úplne iná.
Lipšic tvrdí, že obvinenia z nezákonných postupov boli klamstvá. Dnes to podľa neho vidno aj na súdoch – spolupracujúci naďalej vypovedajú, nie sú v žiadnej väzbe a hovoria slobodne. Proti jeho kolegom aj proti nemu sa roky snažili čokoľvek nájsť, obehli prokurátorov, policajtov, spolupracujúce osoby aj jeho bývalých klientov z advokácie, no nič nevedeli nájsť. To je podľa neho najlepším svedectvom toho, že postupovali presne podľa zákona a bez premotivovanosti.
Spomenul, že keď premiérovi Ficovi vzniesli obvinenie za verbálny trestný čin, on ho zrušil. Prišiel k záveru, že neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty extrémistického trestného činu. Nepozeral sa na to, kto je obvinený, vždy mu išlo o právo.
Na otázku, čím si vysvetľuje útoky Roberta Fica na Maroša Žilinku, Lipšic odpovedal, že má vysvetlenie, ale nechce o tom verejne špekulovať. Faktom podľa neho je, že názorový posun možno sledovať od okamihu, keď nebola schválená renta. Keď návrh na rentu prišiel od neznámeho poslanca Hlasu pred dvomi rokmi, generálny prokurátor sa k tomu nevyjadril napriek množstvu žiadostí. Lipšic si myslí, že to urobili v súčinnosti s ním. Odvtedy sa podľa neho datuje zmena jeho postojov, hoci nehovorí, že je to jediný motív. Nie je tu na to, aby objektívne posúdil jeho vnútornú motiváciu.
Na otázku, či cítiť tieto útoky vlády vo vnútri prokuratúry, Lipšic odpovedal, že nechce glosovať atmosféru na prokuratúre. Je v kontakte s množstvom prokurátorov nielen Generálnej prokuratúry, ale aj krajských a okresných. Skôr sa mu zdá, že na prokuratúre je dezilúzia z toho, že pred šiestimi rokmi bola nádej, že sa prokuratúra otvorí, že prokurátori budú nezávislejší a samostatnejší a nebudú mať toľko administratívnych povinností. Opak je pravdou, to je prevažujúci pocit na prokuratúre.
Podľa Lipšica Generálna prokuratúra neplní svoje prvoradé poslanie metodicky usmerňovať a pomáhať, robiť servis podriadeným prokuratúram. Naopak, robí veci, ktoré by robiť nemala – dohľad nad niektorými vecami, správové povinnosti, samozrejme 363-ky, ktoré aj Maroš Žilinka označil ako v princípe nešťastný inštitút. Dnes už podľa neho ani nie je relevantné baviť sa o minulosti, podstatnejšie je pozerať sa do budúcnosti a nastaviť rozumnejšie a efektívnejšie fungovanie prokuratúry a celého trestného konania.
