Dve mestá držia svet medzi nimi pohromade
Saint-Quentin-la-Poterie je báseň napísaná svetlom a teplým vetrom, Modra je balada o zemi.
Hlina je pre tých, čo sa narodili v Modre, zvláštna vec. Starý prach, ktorý si pamätá dážď. No v rukách správneho človeka ožije.
V Provensálsku som našla miesto podobné Modre. Saint-Quentin-la-Poterie, kde hrnčiarske pece nikdy nespia. Leží v krajine, kde aj tiene na stenách majú farbu pálenej tehly.
V mestečku žije viac ako tridsať hrnčiarskych pecí. Miestna keramika je ľahká, s glazúrou lesklou ako hladina mora pri západe slnka. Chodníky sú dláždené drobnými črepmi. Aj tabuľky s názvami ulíc sú hlinené.
Modra leží pod Malými Karpatmi, kde vinohrady na jeseň žiaria jantárom. Modrá na modranských džbánkoch nepripomína more, ale farbu neba pred vyjdením prvých hviezd. Modranská majolika je robustnejšia, s ornamentmi.
V Modre sa hrnčiarstvo vždy delilo o stôl s vínom. Keby tieto dve mestá sedeli vedľa seba, najprv by si nerozumeli. Saint-Quentin by ponúkal olivový olej v terakotovom džbáne, Modra maľovaný krčah s vínom.
Po chvíli by zistili dôležitú vec. Ich prsty sú rovnako dopraskané od práce. Poznajú moment, keď otvárajú pec a nevedia, či oheň ich dielo prijal.
Múzeum stredomorskej keramiky v Saint-Quentin sídli v budove bývalej lisovne olivového oleja. Zišli sa tu hrnce, džbány a amfory z celého Stredomoria. Sú jednoduché, často drsné na dotyk.
Múzeum slovenskej keramickej plastiky v Modre má inú náladu. Je tiché a posvätné. V Modre sa hlina premenila aj na ľudí a zvieratá. Figúrky svätých, muzikantov, vinohradníkov. Majster Heřman Landsfeld a Ignác Bizmayer vdýchli hline dušu.
Raz do roka v oboch mestách vyjde hlina do ulíc. V Saint-Quentin v júli na festivale Terralha. Dvory a záhrady sa otvoria ako galérie pod nebom. V Modre na jar počas Keramickej Modre zaplaví ulice hrnčiarsky jarmok.
Ľudia nechodia len kupovať misky. Chodia sa pozerať na zázrak, ako sa z obyčajného blata stáva večnosť.
V Saint-Quentin sa generácie starali o olivovníky. V Modre ľudia dorábali víno. Z biedy je láska vysoká. Vtedy hlina prestane byť blatom a víno obyčajným nápojom. Stávajú sa z nich pesničky, džbány a príbehy.
Keď som odchádzala zo Saint-Quentin, tešila som sa domov. Na chladné modranské rána. Človek môže nechať kúsok srdca na provensálskom priedomí, ale najkrajšie zvonia naše modranské džbánky.
